História Dexterovho života je predstavená v prvej knihe. Začína tým, že zabíja domáce zvieratá vo svojom okolí. Jeho adoptívny otec Harry nájde ostatky týchto zvierat a začne mladého Dextera podozrievať z toho, že je sociopat s vrodenou potrebou zabíjať. Harry sa rozhodne vychovať Dextera tak, aby nasmeroval svoje násilnícke potreby „pozitívnym“ smerom: učí svojho syna, aby bol opatrný, starostlivý a výkonný zabijak, a ukáže mu, ako po sebe nezanechať žiadne stopy. Učí Dextera to, aby viedol usporiadaný verejný život, ktorý nebude budiť žiadne podozrenie, a učí ho, ako predstierať emócie a emočné reakcie, ktoré sa od neho očakávajú, ale ktoré v skutočnosti vôbec neprežíva. Harry mu ale dá niečo ešte dôležitejšie, systém morálnych princípov, ktoré Dexter začne nazývať „Harryho kódex“. Hlavnou zásadou tohoto kódexu je zabíjať iba vrahov.

Dexter zabije svoju prvú obeť v osemnástich rokoch. Harry, ktorý umiera na zápal koronárnych tepien, dá Dexterovi „povolenie" na vraždu nemocničnej sestry, ktorá zabíja pacientov pomocou predávkovania morfiom.

V seriáli vystupuje aj Dexterova nevlastná sestra Debra, ktorá pracuje ako policajný dôstojník; Rita, jeho priateľka, neskôr aj manželka a Ritine dve deti Astor a Cody.

V televíznom seriáli Dexter počas svojho súboja so seržantom Jamesom Doakesom využíva svoje schopnosti v boji muža proti mužovi. Potom Doakes zistí, že na vysokej škole sa Dexter venoval bojovému umeniu menom džiu-džicu. Tiež sa dozvie, že Dexter bol najlepším študentom vo svojej triede na lekárskej škole, ale odišiel aby sa stal forenzným špecialistom.

Dexter považuje sám seba za emocionálne odlúčeného od ľudstva a v popise deja často naráža na „ľudí“ ako by ani nebol jedným z nich. Nakoniec ale v štvrtej sérii v epizóde „Road Kill“ dochádza k záveru, že pokiaľ cítiť výčitky svedomia znamená byť človekom, tak musí byť človek aj on.

Dexter často popisuje pocit vnútornej prázdnoty a tvrdí, že „zabíjanie ho udržuje nažive“. Dexter tvrdí, že nemá žiadne city a ani svedomie a že všetky jeho emociálne reakcie sú len súčasťou jeho dobre natrénovaného systému, ako zakryť kto alebo čo naozaj je. Nemá žiadny záujem o vzťahy alebo sex a svoj vzťah s Ritou považuje len ako „prestrojenie“.

V Dexterovom emocionálnom brnení však existujú diery. Dáva najavo svoju lojálnosť k rodine, predovšetkým ku svojmu adoptívnemu otcovi. „Ako veľmi by som miloval Harryho, keby som bol schopný lásky.“ Jedinou Dexterovou rodinou po Harryho smrti je jeho sestra, Debra, Harryho biologická dcéra. Na konci prvej knihy Dexter pripúšťa, že nedokáže Debre ublížiť alebo dovoliť Brianovi (svojmu bratovi, ktorý sa stal sériovým vrahom), aby jej niečo urobil, pretože ju „má rád“. V poslednej epizóde Dexter pripúšťa, že ľudí k svojmu životu potrebuje.

Dexter má rád deti a považuje ich za viac zaujímavejšie ako ich rodičov. Kvôli tejto náklonnosti Dexter pristupuje ku obetiam, ktoré ublížili deťom, len s veľkým hnevom. V knihe Darkly Dreaming Dexter, Dexter zistí, že Ritin syn Cody vykazuje rovnaké sociopatické príznaky, aké vykazoval Dexter v jeho veku, a teší sa že mu poskytne rovnaké „vedenie“, aké sa mu dostalo od jeho otca Harryho. Svojim spôsobom vidí v Codym svojho vlastného syna. To mu dáva dôvod aby pokračoval vo svojom vzťahu s Ritou.

V prvej epizóde tretej série televízneho seriálu Dexter zistí, že Rita čaká jeho dieťa.

Zvieratá nemajú Dextera rady, čo môže spôsobiť problémy pri sledovaní obetí, ktoré majú domáce zvieratá. Vraví sa že kedysi mal psa, ktorý naňho štekal a vrčal tak dlho, až bol nútený sa ho zbaviť, a takisto korytnačku, ktorá sa skrývala vo svojom pancieri a ktorá by radšej umrela od hladu, než aby prišla do styku s ním.

Cieľom Dexterových zásad je nielen maximalizovať uspokojenie, ktoré od obetí získa, ale aj minimalizovať alebo odstrániť všetky možné dôkazy, a zaistiť, aby sa jeho obeťami nestali nevinní ľudia. Dexter trávi obrovské množstvo času tým, že si starostlivo vyberá obete na základe kódexu jeho adoptívneho otca. Potom miesto vraždy kompletne zakryje čistou igelitovou plachtou tak, aby zachytila všetku krv, a na mieste činu nezostali žiadne známky vraždy. Často takéto miesto vyzdobí fotkami s dôkazmi zločinov jeho obeti a v niektorých prípadoch tu vystaví aj exhumované telá ich obetí.

Spôsob akým Dexter dopadá svoje obete sa v knihách a seriáli líši. V seriáli to väčšinou robí tak, že sa priblíži ku svojej obeti zozadu a pichne jej anestetikum (ide o etorfín, nazývaný tiež M99), ktorý uvedie jeho obeti do dočasného stavu bezvedomia. Táto injekcia predstavuje tradíciu, ktorá začala už u jeho prvej obeti, nemocničnej sestre. Na získanie týchto uspávacích prostriedkov používa falošné meno Patrick Bateman (meno sériového vraha z knihy American Psycho od spisovateľa Breta Eastona Ellisa). V iných prípadoch Dexter znehybní svoju obeť rukami alebo garotami, na prerušenie prietoku krvi do mozgu.

Tesne pred každou vraždou si Dexter od každej obeti odoberá „trofej“, aby mohol zážitok z vraždy neskôr prežiť „znova“. Dexter tieto „trofeje“ získava tak, že každú obeť poreže chirurgickým skalpelom na tvári pod pravým okom a zachytí malú vzorku krvi, ktorú potom zachytáva medzi dvoma laboratórnymi sklíčkami. V seriáli Dexter tieto krvné vzorky uchováva usporiadané v drevenej krabičke, ktorú má ukrytú v klimatizačnej jednotke svojho domu.

Nakoniec rozporcuje telá svojich obetí, zabalí spoločne s igelitovou plachtou do biologicky rozložiteľných vriec na odpad, pridá niekoľko kameňov z prístavu, kde kotví jeho loď, aby ich zaťažil a všetko zapečatí izolačnou páskou. Tieto vrecia potom naloží na svoju loď a vyhodí ich do oceánu na dopredu vytipovanom mieste.

Televízny seriál aj prvá kniha prichádzajú s odhalením, že Dexter a jeho starší brat Brian boli ako deti dva dni zavretí v nákladnom kontajneri v Miamskom prístave. Boli obklopení mŕtvymi telami, hladovali a pritom sedeli v kaluži krvi. Jedno z tiel patrilo Dexterovej matke. Motorovou pílou ju zabil nejaký chlap a Dexter s Brianom sa na to museli pozerať. Dextera adoptoval vyšetrujúci detektív Harry Morgan, zatiaľ čo Briana poslali do výchovného ústavu.

Dexter je nútený zabíjať aby uspokojil svoj vnútorný hlas, ktorý nazýva „Temný pasažier“. Vždy keď tento hlas už nemôže ďalej ignorovať, „dovolí Temnému pasažierovi, aby ho riadil.“