Dekonštrukcia je búranie, odstraňovanie, spôsob filozofickej práce, ktorý rozvinul okrem iných J. Derrida v nadväznosti na M. Heideggera, ktorý svoj program dekonštrukcie metafyziky sformuloval pôvodne ako úlohu deštrukcie dejín ontológie. De(kon)štrukcia je kritická ohľadne tradície, ale táto kritika sa odohráva v mene tradicie. V dekonštrukcii (tak ako ju rozvíja francúzska filozofia, nielen Derrida) ide o odhaľovanie dvojznačnosti, ktorú Heidegger sformuloval ako: filozofia ako tradicia a filozofia ako myslenie. Francúzska filozofia od polovice 60. rokov 20. storočia sa snaží ukázať príslušnosť filozofickej tradicie k tradícii a zároveň skúmať, ako táto formácia rozvíja možnosť myslenia. Táto úloha sa orientuje jednak monograficky (na Marxa, Hegela, Kanta,...) ako aj tematicky (písmo, umenie, politika, dejiny,...).

Podľa Derridu je dekonštrukcia analýza tradovaných významových útvarov až dovtedy, kým neodhalíme ich skryté a potlačené predpoklady. Pojem dekonštrukcie sprvu vo väčšej miere zarezonoval predovšetkým v americkej literárnej vede; pre Derridu samého je dekonštrukcia výrazom pre zmenu poriadku racionality, v ktorej žijeme.

Idea dekonštrukcie bola azda vedúcou myšlienkou pri založení Collège International de Philosophie r. 1983 v Paríži pod Derridovým vedením. Tento ústav má na interdisciplinárnej urovni a mimo akademickej hierarchie udržiavať otvorenú možnosť slobodného filozofického výskumu .

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.