Dejiny Berlína sú omnoho mladšie ako dejiny berlínskeho územia. Už v 6. storočí pred Kr. sa v priestore dnešného Berlína sporadicky objavujú prvé germánske kmene (Semnoni, Suevovia a Burgundovia). K nim sa od 6. storočia stále viac pridružujú Slovania: juhovýchodne od Berlína Lužickí Srbi (ich potomkovia dodnes žijú v Lužici) a najmä Havelania a Sprévania, ktorí okolo roku 720 dosahujú územie dnešného Berlína. Ďalšia vlna osídlenia germánskymi kmeňmi sa uskutočňuje od 12. storočia, a až z roku 1244 pochádza prvá zmienka o sídlisku Berlín.

Rast Berlína bol spočiatku pomalý, aj keď mesto bolo v ďalších storočiach často spájané s okolitými usadlosťami. Ešte roku 1648 mal Berlín len 6000 obyvateľov. Význam nadobudol po roku 1701, kedy si ho nový kráľ Fridrich I. vybral za hlavné mesto Pruska. Približne v dnešnej podobe existuje Berlín až od roku 1920, kedy došlo k poslednému rozšíreniu jeho územia; vtedy takzvaný Veľký Berlín mal 3,8 milióna obyvateľov.

• 1197: Špandov (dnes Spandau, časť Berlína), bývalé slovanské osídlenie, sa spomína v historických prameňoch
• 1237: zmienka o sídlisku Cölln (dnes Neukölln, časť Berlína; dátum je niekedy uvádzaný ako založenie Berlína)
• 1244: prvá zmienka o Berlíne
• 1307: Berlín a Cölln sa stávajú jedným mestom
• 1471: Berlín sa stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov
• 1539: zavedenie reformácie v Berlíne
• po 1641: niekoľkonásobné rozšírenie mesta o okolité usadlosti
• po 1685: v Berlíne (a Brandenbursku) sa usídlujú hugenoti
• 1701: Fridrich I. si vyberá Berlín za hlavné mesto Pruského kráľovstva
• po 1730: prenasledovaní protestanti z Čiech sa usídľujú v Berlíne
• 1848: Marcová revolúcia (barikády a pouličné boje)
• 1871: Berlín sa stáva hlavným mestom novej Nemeckej ríše
• 1918, 9. november: pod vplyvom novembrovej revolúcie vyhlasujú s odstupom len niekoľkých hodín Philipp Scheidemann (SPD) a Karl Liebknecht (Spartakovci) republiku
• 1919, 15. január: zavraždenie Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta (po potlačení takzvaného povstania Spartakovcov)
• 1920: zákon o Veľkom Berlíne (posledné veľké rozšírenie územia mesta)
• 1932: v novembrových voľbách do ríšskeho sneme získava Hitlerova NSDAP v Berlíne 26 % hlasov
• 1933, 30. január: ríšsky prezident Paul von Hindenburg menuje Hitlera kancelárom
• 1933, 27. február: Požiar Ríšskeho snemu
• 1936: olympijské hry v Berlíne
• 1938, 9. november: krištáľová noc – prenasledovanie židovského obyvateľstva, pálenie synagóg
• 1944, 20. júl: neúspešný atentát na Hitlera, v Berlíne sú popravení prví organizátori atentátu (okrem iných gróf von Stauffenberg)
• 1945, 2. máj: po tuhých bojoch dobýva Červená armáda Berlín (kapitulácia berlínskej posádky)
• 1945, 17. máj: vytvorenie Kontrolnej rady štyroch veľmocí ako budúceho vládneho orgánu Berlína; v Berlíne platí štvormocenský status
• 1948, 23. jún: počiatok blokády západných sektorov mesta (do 12. mája 1949), vzdušný most
• 1949, 7. október: vyhlásenie NDR s Východným Berlínom ako hlavným mestom
• 1953, 17. jún: povstanie pracujúcich vo Východnom Berlíne a NDR, vyhlásenie výnimočného stavu a potlačenie povstania^{[1] [2]}
• 1961, 13. august: stavba Berlínskeho múru, faktické rozdelenie mesta
• 1963, 26. jún: americký prezident J. F. Kennedy predniesol pri návšteve múru vetu „Ich bin ein Berliner“ ("Som Berlínčan")
• 1967, 2. jún: študent Benno Ohnesorg je pri protestoch proti perzskému panovníkovi R. Pahlavímu v Západnom Berlíne zastrelený
• 1968, 11. apríl: atentát na Rudi Dutschkeho (Západný Berlín)
• 1969: Bola postavená známa berlínska televízna veža Fernsehturm vo Východnom Berlíne (veža má dnes výšku 368m)
• 1971, 3. september: podpísanie tzv. Štvormocenskej zmluvy o Západnom Berlíne medzi západnými mocnosťami a ZSSR (vstupuje v platnosť o rok neskôr)
• 1971, 17. december: podpísanie zmluvy o tranzite medzi NDR a SRN, o tri dni neskôr medzi Západným Berlínom a NDR o návštevách obyvateľov Západného Berlína v NDR
• 1989, 9. november: pád Berlínskeho múru
• 1990, 2. december: prvé spoločné voľby do celoberlínského senátu

• 1400: 8 000 obyvateľov (Berlín a Cölln)
• 1600: 16 000
• 1618: 10 000
• 1648: 6 000
• 1709: 60 000 (po pripojení 'Friedrichswerder', 'Dorotheenstadt' a 'Friedrichstadt')
• 1755: 100 000
• 1800: 172 100
• 1830: 247 500
• 1850: 418 700
• 1880: 1 124 000
• 1900: 1 888 000
• 1925: 4 036 000 (po zväčšení územia)
• 2003: 3 388 477

1. ↑ 17. Juni 1953 Archivované 2006-02-18 na Wayback Machine Bibliogr. database of the international literature
2. ↑ Protikomunistické povstanie v NDR