Dejiny Berlína sú omnoho mladšie ako dejiny berlínskeho územia. Už v 6. storočí pred Kr. sa v priestore dnešného Berlína sporadicky objavujú prvé germánske kmene (Semnoni, Suevovia a Burgundovia). K nim sa od 6. storočia stále viac pridružujú Slovania: juhovýchodne od Berlína Lužickí Srbi (ich potomkovia dodnes žijú v Lužici) a najmä Havelania a Sprévania, ktorí okolo roku 720 dosahujú územie dnešného Berlína. Ďalšia vlna osídlenia germánskymi kmeňmi sa uskutočňuje od 12. storočia, a až z roku 1244 pochádza prvá zmienka o sídlisku Berlín.
Rast Berlína bol spočiatku pomalý, aj keď mesto bolo v ďalších storočiach často spájané s okolitými usadlosťami. Ešte roku 1648 mal Berlín len 6000 obyvateľov. Význam nadobudol po roku 1701, kedy si ho nový kráľ Fridrich I. vybral za hlavné mesto Pruska. Približne v dnešnej podobe existuje Berlín až od roku 1920, kedy došlo k poslednému rozšíreniu jeho územia; vtedy takzvaný Veľký Berlín mal 3,8 milióna obyvateľov.
Kronika
1197: Špandov (dnes Spandau, časť Berlína), bývalé slovanské osídlenie, sa spomína v historických prameňoch
1237: zmienka o sídlisku Cölln (dnes Neukölln, časť Berlína; dátum je niekedy uvádzaný ako založenie Berlína)
1969: Bola postavená známa berlínska televízna veža Fernsehturm vo Východnom Berlíne (veža má dnes výšku 368m)
1971, 3. september: podpísanie tzv. Štvormocenskej zmluvy o Západnom Berlíne medzi západnými mocnosťami a ZSSR (vstupuje v platnosť o rok neskôr)
1971, 17. december: podpísanie zmluvy o tranzite medzi NDR a SRN, o tri dni neskôr medzi Západným Berlínom a NDR o návštevách obyvateľov Západného Berlína v NDR