Danko Jones
Danko Jones na festivale Alpen Flair v roku 2024
Základné informácie
Popis umelca	kanadský rockový spevák, hudobník a skladateľ
Rodné meno	Rishi James Ganjoo[1]
Umelecké mená	Cruz Control, Rishi Ganjoo, Rishi Ganjo, Dan Jones, Danko,[2] Mango Kid, Mocha Moses, Dr. Evening, Dee
Narodenie	1972 (52 alebo 53 rokov) Scarborough, Ontário, Kanada
Bydlisko	Toronto
Alma mater	York University
Pôsobenie	spevák, hudobník, skladateľ, hudobný žurnalista, DJ
Žáner	Hard rock garage rock garage punk blues rock blues punk vocal noise post-hardcore
Hrá na nástrojoch	gitara spev basgitara bicie
Roky pôsob.	prelom 80./90. rokov – súčasnosť
Vydavateľstvá	Bad Taste (Európa) Aquarius (Kanada)
Súvisiace články	Danko Jones Throat Funeral Iron Magazine The Violent Brothers Dapper Dan Trio Horshack 3 Reasons to Puke
Vplyv	Kiss[3] Thin Lizzy The Jesus Lizard[3] Mars Red Sky[3] John Coltrane[3] Death Angel AC/DC Bad Brains[4] Ravi Shankar
Webstránka	dankojones.com
Hudobný portál  Biografický portál

Danko Jones, vlastným menom Rishi James Ganjoo^[1] (* 1972, Scarborough, Ontário, Kanada^[5]), je kanadský rockový spevák, hudobník, skladateľ s indickými koreňmi, ktorý je hlavným spevákom a gitaristom rovnomenného hard rockového tria založeného v roku 1996. V minulosti bol DJom rozhlasovej stanice CHRY-FM a neskôr tiež prispieval ako hudobný žurnalista pre časopisy The Huffington Post, Close-Up Magazine, Rock Zone Magazine a Burning Guitars.

Narodil sa a vyrastal v Scarborough (v súčasnosti časť mesta Toronto) na žánroch metal a punk rock. Pochádza z akademickej rodiny a jeho otec pochádza z Naí Dillí.^[6] Vo svojich šiestich rokoch hral po prvýkrát na akustickú gitaru a neskôr, keď sa začal venovať rocku, dostal na Vianoce novú elektrickú gitaru.^[7] V roku 1991 absolvoval katolícku školu De La Salle College v Toronte. Počas štúdia na tejto škole bol spolu s gitaristom KongDurom basgitaristom vo svojej prvej hudobnej skupine 3 Reasons to Puke (3RP).^[8] Po absolvovaní De La Salle College pokračoval v triede world music Trichyho Sankarana a dva roky štúdiom filmu, ktoré nedokončil, na York University.^[6] Po doštudovaní si zarábal prácou v sex shope a neskôr začal kariéru v rámci dua Dapper Dan Trio, kde pôsobil spolu s Paulom Ziraldom. Duo ale nevydržalo dlho a po prizvaní bubeníka Josha Rossetta z neho vzniklo post-hardcorové trio Horshack. Neskôr, medzi rokmi 1994 a 1995, Danko opäť iba s Paulom Ziraldom založil nové hudobné duo The Violent Brothers, ktoré pôsobilo len jeden rok, a vystupoval v ňom pod pseudonymom Cruz Control. Jeho rovnomenná skupina, ktorú založil spolu s Johnom Calabreseom a Michaelom Caricarim v roku 1996, si rýchlo získala reputáciu v celej Kanade pre svoje sexuálne nabité živé vystúpenia a Dankove veľké hlasné ústa.

Skupina Danko Jones vydala niekoľko EP a albumov po celom svete a bola nominovaná na 4 ceny Juno.

V Európe hrajú na najväčších festivaloch a dvakrát bol Danko pozvaný na pódium spievať so skupinou Motörhead. Medzi rokmi 2003 a 2006 hostil syndikovanú rozhlasovú reláciu s názvom The Magical World of Rock a píše stĺpce pre štyri európske rockové časopisy.

V roku 2004 vydal hovorený slovný album a je jedným z najvýraznejších kanadských rockerov.^[9]

Zahral si aj v krátkych filmoch Full of Regret (2010), Had Enough (2010) a I Think Bad Thoughts (2011), ktoré sa spojili do krátkeho filmu The Ballad of Danko Jones (2012). Film The Ballad of Danko Jones bol zase súčasťou DVD Bring on the Mountain.

V roku 2012 pokračoval v hovorenom slove formou tzv. „prednášiek“. Jednou z nich bola aj dvojdňová prednáška na festivale Wacken Open Air 2012,^[10] kedy rozprával o skupine Kiss a jej bubeníkovi Peterovi Crissovi, ktorý údajne zomrel už v roku 1978.^[11]

V októbri 2012 bola o ňom napísaná kniha Too Much Trouble: A Very Oral History of Danko Jones, ktorej autorom je Stuart Berman.^[12]

V roku 2017 založil spolu s Johnom Calabreseom, Jussim Lehtisalom a Tomim Leppänenom skupinu Iron Magazine.

Dňa 12. júna 2018 bola publikovaná jeho autobiografická kniha I’ve Got Something to Say.^[13]

V súčasnosti hostí online podcast s názvom The Official Danko Jones Podcast, občasne spoluhostený jeho priateľom, komikom a spevákom Nickom Flanaganom.

Dňa 15. júna 2020 bola v rámci kompilácie Black Lives Matter vydavateľstva Yeah Right! Records po prvýkrát oficiálne vydaná skladba jeho pôvodnej skupiny, dua The Violent Brothers, s názvom „That's Rock“. Skladba bola nahraná v roku 1995 Darylom Smithom v nahrávacom štúdiu Chemical Sound v Toronte.^[14]

Dňa 26. júna 2020 konečne dokončil svoje filmové štúdium na York University s titulom Bachelor of Arts vo filme. Nanešťastie bola jeho promócia, plánovaná na 16. júna, kvôli opatreniam zrušená.

V septembri 2020 založil vocal noisový projekt s názvom Throat Funeral, ktorý vydal album OU812112 dostupný len na platforme Bandcamp.^[15] Album je od 24. decembra 2020 dočasne vymazaný a nahradil ho dvojskladbový singel „Cherish“/„Maybe“.^[16] Opätovné zverejnenie albumu OU812112 na platforme Bandcamp a ďalší štúdiový album sú v pláne, ale nie je známy konkrétny termín.^[17]

Od roku 2012 sú Jonesovými hlavnými gitarami gitary Gibson SG. Prvou tohto druhu bola v roku 2011 gitara Melody Maker vo farbe Satin White, ktorá bola kúpená za 400 dolárov pri príležitosti nakrúcania videoklipu ku skladbe „It's a Beautiful Day“. Zásobný snímač 491T bol vymenený za P-94T.^[18]

V roku 2014 prešiel na vtedajší model Standard vo farbe Alpine White a Melody Maker zaradil do zálohy. Koncertné fotografie zo začiatku roka 2015 taktiež ukazujú jeho používanie čierneho modelu Standard P-90 z roku 2012.^[19]

Medzi rokmi 2002 a 2005 používal Fender Telecaster čerešňovej farby a od roku 2006 používal vtedajší model Black Gibson Explorer Standard,^[20] tiež s vymeneným P-94T ako na modeli Melody Maker z roku 2011. Na jesennom turné v roku 2012 použil biely model Explorer s odstráneným snímačom krku.

Od roku 2019 používa gitary Hagström Ultra Max.^[21]

• Born a Lion (2002)
• We Sweat Blood (2003)
• Sleep Is the Enemy (2006)
• Never Too Loud (2008)
• Below the Belt (2010)
• Rock and Roll Is Black and Blue (2012)
• Fire Music (2015)
• Wild Cat (2017)
• A Rock Supreme (2019)
• Power Trio (2021)
• Electric Sounds (2023)

• Danko Jones (1998)
• Gun Girl (1999)
• My Love Is Bold (1999)
• Mouth to Mouth (2011)

• I'm Alive and On Fire (2001)
• B-Sides (2009)
• This Is Danko Jones (2009)
• Garage Rock! – A Collection of Lost Songs From 1996 – 1998 (2014)
• Danko Jones (2015)

• Live At Wacken (2016)

• Queen of Hell (2017)

• OU812112 (2020, v súčasnosti nedostupný)

• „Cherish“/​„Maybe“ (2020)

• 2003: „I Gotta Calm“ od skupiny Removal
• 2007: „Couple Suicide“ od skupiny Annihilator (feat. Angela Gossowová)
• 2007: „The Real Johnny Charm“ od skupiny Puny Human
• 2010: „Last Ride“ od skupiny Asylum on the Hill
• 2010: „The One“ od skupiny Ektomorf
• 2011: „That's Enough Boys“ od skupiny Supagroup
• 2012: „I'm So High“ od skupiny Nashville Pussy
• 2013: „Wrapped“ od skupiny Annihilator
• 2014: „5000 Miles“ od Johna Garciu
• 2014: „I Can't Relax“, „Lycanthrope“ a „Jasmine Cyanide“ od Martyho Friedmana
• 2014: „Don't Wanna Hear About Your Band!“ od skupiny Tiger Bell
• 2016: „It's a Lie“ od skupiny Hollywood Monsters (feat. Tim Bogert & Jenny Haanová)
• 2017: „Black Rose“ od skupiny Volbeat
• 2017: „Get Yer Hands Dirty“ od Briana Vollmera
• 2017: „Poverty Year“ od skupiny This Drama
• 2017: „Open Your Eyes (2017 Version)“ od skupiny Guano Apes
• 2019: „Cold Sweat“ od skupiny Hollywood Monsters
• 2019: „Walk the Talk“ od Phila Campbella (feat. Nick Oliveri)
• 2019: „Wild Boy“ od skupiny Romano Nervoso
• 2020: „Poisonous Proclamation“ od skupiny Ritual Dictates
• 2021: „Rock Around the World“ od skupiny Thor
• 2023: „My Theme Song“ od Jeana Genusa

• The Magical World of Rock (2004)
• Having Fun With Danko Jones On Stage (2009)

• Sleep Is the Enemy - Live in Stockholm (2006)
• Bring on the Mountain (2012)
• Live at Wacken (2016)

• Full of Regret (2010)
• Had Enough (2010)
• I Think Bad Thoughts (2011)
• Bring on the Mountain (2012)
• The Ballad of Danko Jones (2012)

• I’ve Got Something to Say (2018)

• BERMAN, Stuart. Too Much Trouble: A Very Oral History of Danko Jones. [s.l.] : ECW Press, 2012. ISBN 978-1770411357. S. 272.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Danko Jones (spevák)

• Danko Jones (spevák) v Internet Movie Database (po anglicky)
• Danko Jones na Discogs