Curling je starý škótsky šport. Najstarší curlingový kameň o ktorom sa vie pochádza z roku 1511 a je na ňom maľba od Pietera Breughela. K vzniku curlingu prišlo vďaka zákazu golfu v roku 1457, ktorý bol vydaný škótskym parlamentom. Prvé curlingové kamene mali hmotnosť od 2 do 3 kilogramov. Volali sa "loofies". V tej dobe neexistovali žiadne presné pravidlá hry, okrem jedného, ak hráč šmykol svoj kameň za čiaru ihriska, vypadol z hry.
V roku 1838 bola v Edinburghu založená prvá národná curlingová organizácia s názvom Royal Grand Curling Club. Celosvetová curlingová organizácia bola založená až v roku 1965, išlo o Medzinárodnú curlingovú federáciu (ICF). Tá od roku 1991 nesie pomenovanie Svetová curlingová federácia (WCF – World Curling Federation).
Dnešné odhady hovoria asi o dvoch miliónoch aktívnych hráčov v celosvetovom meradle. Curling sa hral na niekoľkých olympijských podujatiach predtým, ako sa v roku 1998 stal oficiálnym olympijským športom na olympijských hrách v Nagane v Japonsku.
Pravidlá curlingu
Curling je v podstate športová hra, ktorá sa hrá na špeciálne upravenej ľadovej ploche. Táto je rozdelená do niekoľkých dráh. Hrajú proti sebe dva štvorčlenné tímy. Každý je vybavený 8 kameňmi, ktoré sú farebne odlíšené od kameňov súpera, tak ako dresy vo futbale. Každý hráč má metličku na zametanie povrchu dráhy a špeciálnu obuv s hladkým povrchom podrážky, aby bol umožnený jednoduchší pohyb hráča po ľade.
Stretnutie sa hrá s alebo bez časového limitu a na stanovený počet endov (uzatvorený úsek hry, v ktorom bolo hodených 16 kameňov a určené skóre).
Najdôležitejšie je odhodiť kamene z jedného konca dráhy do terča podobného lukostreleckému terču na druhom konci dráhy, s účelom priblížiť svoj kameň čo možno najbližšie k stredu kruhov a pritom bližšie ako sú umiestnené kamene protivníka. Za každý kameň, ktorý je v cieľových kruhoch bližšie stredu ako je k stredu najbližší kameň súpera, získava tím 1 bod. Konečný bodový stav lepšie umiestnených kameňov sa zapíše na tabuľu len úspešnejšiemu tímu a ten má v ďalšej hre prednosť prvého hodu. Každý hráč má dopredu určené poradie a toho sa drží počas celej hry.
Ak zostanú po odohraní posledného endu cieľové kruhy prázdne, zaznamenáva sa na výsledkovú tabuľu tímu, ktorý odhadzoval posledný kameň, nula - tzv. end s nulou. Po odohraní stanoveného počtu endov sa sčítajú všetky získané body a vyhráva tím s najväčším bodovým ziskom. Nešportové správanie mínus jeden kameň