Narodil sa v roku 1859 vo francúzskom Štrasburgu. Jeho otcom bol Frédéric Geoffroy Diehl, profesor nemčiny na lýceu v Štrasburgu. Diehl študoval na lýceách v Štrasburgu, Nancy a na Louis-le-Grand lycée. Neskôr vyštudoval dejiny na École normale supérieure a nasledujúce roky strávil najprv v Ríme ako člen École Française de Rome (1881 – 1882) a potom v Aténach. V roku 1888 získal doktorát z byzantských dejín na univerzite v Nancy, kde následne vyučoval. Od roku 1892 účastnil na archeologických vykopávkach v severnej Afrike. Od roku 1899 vyučoval na univerzite v Paríži, kde sa stal v roku 1907 riadnym profesorom. Postupne okolo seba zhromaždil novú generáciu francúzskych byzantológov. V roku 1921 bol zvolený za prezidenta Académie des Inscriptions et Belles-Lettres. V roku 1934 odišiel do dôchodku, po tom, čo sa uňho rozvinula slepota. Zomrel v novembri 1944.[1][2][3][5]
Dielo
Podľa Karpova Diehl: „ako znalec písomných prameňov, archeológie, sfragistiky a dejín umenia vytvoril ucelený obraz byzantskej civilizácie, pričom jej špecifiká odhaľoval prostredníctvom portrétov jej významných predstaviteľov. Významne prispel k štúdiu administratívnych dejín Byzancie, úlohy senátu a rôznych magistrátov, ako aj tzv. cirkusových frakcií. Špeciálne práce venoval dejinám afrických a talianskych oblastí Byzantskej ríše. Je autorom uznávanej monografie o ére cisára Justiniána I.“[3]
Podľa Sorensena: „Hoci je všeobecne známy svojimi knihami o byzantských dejinách a jeho príspevok k dejinám umenia bol rozsiahly, vtedajšími byzantológmi nebol všeobecne akceptovaný...Bol kritizovaný za to, že nezapracoval najnovšie vedecké poznatky alebo ich že ignoroval diela nemecky a anglicky hovoriacich vedcov (Burlington Magazine). Jeho knihy sa vyznačovali voľnou dokumentáciou a čitateľným štýlom písania.“[2]
Výber
Études sur l’administration byzantine dans l’exarchat de Ravenne (568 – 751) (Paris: E. Thorin, 1888; dizertačná práca)
L’art byzantin dans l’Italie méridionale (1894)
Figures byzantines (Paris: Armand Colin, 1906; v angličtine ako: Byzantine Portraits. New York: A. A. Knopf, 1927)
Histoire de l’Empire byzantin (Paris: A. Picard, 1919;v angličtine ako: History of the Byzantine Empire. Princeton: Princeton University Press, 1925)
Manuel d’art byzantin (Paris: A. Pickard, 1925 – 1926)
L’art chrétien primitif et l’art byzantin (Paris: G. van Oest, 1928)
Ravenne (Paris: Librairie Renouard, H. Laurens, 1928)
↑ abCharles Diehl (1859–1944) [online]. Washington D. C.: Dumbarton Oaks, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
↑ abcSORENSEN, Lee. Diehl, Charles. In: Dictionary of Art Historians [online]. Dictionary of Art Historians, 2023-11-08, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
↑Diehl, Charles Michel. In: Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas [online]. Regensburg: Leibniz-Institut für Ost- und Südosteuropaforschung, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
↑ abSORIA, Judith; SPIESER, Jean-Michel. DIEHL, Charles. In: Dictionnaire critique des historiens de l’art actifs en France de la Révolution à la Première Guerre mondiale [online]. Paris: Institut national d’histoire de l’art, 2014-01-09, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Diehl
Ďalšia literatúra
SORIA, Judith; SPIESER, Jean-Michel. DIEHL, Charles. In: Dictionnaire critique des historiens de l’art actifs en France de la Révolution à la Première Guerre mondiale [online]. Paris: Institut national d’histoire de l’art, 2014-01-09, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.