Mesto je celosvetovo známe predovšetkým organizovaním vrcholných podujatí zimných lyžiarskych športov (biatlon, beh na lyžiach).
Geografia
Poloha
Chanty-Mansijsk sa rozprestiera na území Západosibírskej nížiny, na pravom brehu rieky Irtyš, približne 20 km juhovýchodne od sútoku s riekou Ob. Krajina má prevažne charakter tajgy.
Podnebie
Mesto leží v miernom kontinentálnom podnebnom pásme, zima tu trvá celú polovicu roka – od polovice októbra do polovice apríla. Priemerná ročná teplota je -1,1 stupňa Celzia, 194 dní v roku je v meste súvislá snehová pokrývka, priemerná ročná vlhkosť vzduchu 77 %, priemerná rýchlosť vetra 2,7 km/hod. Priemerný ročný úhrn zrážok je 553 mm.[1]
Časové pásmo
Chanty-Mansijsk, ako aj celý Chantyjsko-mansijský autonómny okruh sa nachádza v časovom pásme, označenom v medzinárodnom štandarde ako "Yekaterinburg Time Zone (YEKT)". Posun oproti UTC predstavuje + 6 hodín. Voči hlavnému mestu Ruskej federácieMoskve je časový posun + 2 hodiny.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o mestskom osídlení tohoto územia pochádza z roku 1582. V roku 1637 bola na dnešnom území mesta založená osada Samarovo. V roku 1748 mala osada podľa prvého uskutočneného sčítania 487 obyvateľov. V rokoch 1808 až 1816 bola vybudovaná prvá kamenná stavba, dnes jeden zo symbolov mesta, Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Mesto sa začína plnohodnotne rozvíjať až začiatkom 20. storočia. V r.1923 bola vybudovaná budova nemocnice, v r. 1930 bol postavený závod na spracovanie rýb, vznikla tu malá rybárska flotila, vybudoval sa závod na spracovanie drevnej hmoty. Vznikajú školy, knižnica, múzeum, elektráreň, pravidelné letecké spojenie s mestami Ťumeň, Toboľsk, Berezovo a Salechard. V roku 1935 bol osade priznaný štatút sídla mestského typu s novým názvom Osťako-Voguľsk (rus.Остяко-Вогульск), pričom už o tri roky malo mesto viac ako 7500 obyvateľov. Od roku 1940 sídlo premenovali na Chanty-Mansijsk (rus.Ханты-Мансийск) a štatút mesta získalo v roku 1950.
V r. 1993 vznikol Chanty-Mansijský okruh ako samostatný Subjekt Ruskej federácie, čím získala celá oblasť na význame. Mesto Chanty-Mansijsk sa oficiálne stalo hlavným mestom Subjektu Federácie 28. marca1995. Tým sa začalo pre mesto, ako aj celú oblasť obdobie nebývalého rozvoja a prosperity. V meste sa rozvíja moderná výstavba, buduje sa dopravná infraštruktúra, nové športové, obchodné a kultúrne centrá. Vďaka moderným kongresovým a športovým komplexom sa mesto stalo pravidelným hostiteľom rôznych medzinárodných podujatí (Majstrovstvá sveta juniorov v biatlone v r. 2001, Majstrovstvá sveta v biatlone v r. 2003, 2005, 2010 a 2011, XXI. samit Európa – Rusko v r. 2008, Svetový kongres ugrofínskych národov v r. 2008, Šachová olympiáda v r. 2010 a pod.).
Obyvateľstvo
Podľa údajov Ruského štatistického úradu zo sčítania obyvateľstva v r. 2010 mal Chanty-Mansijsk 79.410 obyvateľov [2]. Z toho bolo viac ako 38 tisíc mužov a vyše 41 tisíc žien.
Kultúra a vzdelávanie
Podľa oficiálnej stránky mesta bolo v r. 2011 v meste 6 verejných knižníc, 5 štátnych múzeí, 2 divadlá, 2 kiná, obrazová galéria a koncertno-divadelné centrum. V meste funguje „Centrum kultúry a národných remesiel“ a „Centrum umenia nadaných detí Severa“.
V Chanty-Mansijsku bolo v r. 2011 21 detských jaslí a materských škôl, 15 základných škôl a gymnázií, 16 zariadení doplnkového vzdelávania, 4 stredné školy a 7 vysokých škôl a pobočiek vysokých škôl.
Šport
Mesto venuje veľkú pozornosť športoviskám – podľa oficiálnej stránky mesto prevádzkuje 127 športových zariadení. Najväčšími športovými zariadeniami sú:
↑КЛИМАТ ХАНТЫ-МАНСИЙСКА [online]. www.pogoda.ru.net, [cit. 2011-10-03]. Dostupné online. (v ruštine)
↑Численность населения районов и городских населённых пунктов
субъектов Российской Федерации [online]. Moskva: Ruský štatistický úrad - Rosstat, [cit. 2011-10-03]. Dostupné online. (v ruštine)