|
Chalkopyrit
| Chalkopyrit | | CuFeS₂ | ![]() |
| Všeobecné informácie |
|---|
| Objaviteľ | Johann Friedrich Henckel
(1725) |
|---|
| Pôvod názvu | z starogr. chalkos + pyrites – meď + oheň |
|---|
| Klasifikácia |
|---|
| IMA status | prijatý (1959) |
|---|
| Strunzova klasifikácia | II/B.02 (8.vyd.)
2.CB.10a (9.vyd.) |
|---|
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 2.CB.10a (10.vyd.) |
|---|
| Danaova klasifikácia | 2.9.1.1 (8.vyd.) |
|---|
| Kryštalografia |
|---|
| Kryšt. sústava | Tetragonálna sústava |
|---|
| Bodová grupa | 42m |
|---|
| Priestorová grupa | I42d |
|---|
| Mriežkové param. | a = 5,289 Å
c = 10,423 Å
V = 291,57 Å3
Z = 4 |
|---|
| Habitus | masívny, tetraédrické kryštály s plochami {112}, {112} |
|---|
| Zrasty | planárne zrasty podľa {112}, {012} |
|---|
| Fyzikálne vlastnosti |
|---|
| Priesvitnosť | opakný |
|---|
| Farba(y) | mosadzná, tmavožltá |
|---|
| Vryp | zelenočierny |
|---|
| Lesk | kovový |
|---|
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 – 4 |
|---|
| Hustota | 4,1 – 4,3 kg.dm−3 |
|---|
| Štiepateľnosť | nedokonalá podľa {112} |
|---|
| Lom | nepravidelný |
|---|
Odrazivosť na vzduchu
| λ (nm) | R1 (%) | R2 (%) |
| 400 | 12,60 | 14,80 |
| 420 | 16,30 | 18,00 |
| 440 | 20,00 | 21,20 |
| 460 | 23,60 | 25,00 |
| 480 | 27,00 | 28,60 |
| 500 | 30,20 | 31,70 |
| 520 | 33,00 | 34,30 |
| 540 | 35,10 | 36,40 |
| 560 | 36,80 | 38,00 |
| 580 | 38,20 | 39,30 |
| 600 | 39,30 | 40,40 |
| 620 | 40,10 | 41,00 |
| 640 | 40,70 | 41,60 |
| 660 | 41,10 | 41,90 |
| 680 | 41,40 | 42,00 |
| 700 | 41,40 | 41,80 |
| | Iné |
|---|
| Rozpustnosť | v kys. dusičnej |
|---|
| Vodivosť | vodivý |
|---|
| Odrody a variety |
|---|
| odrody so zvýšeným obsahom Ag, Au, Sn, Zn | Zoznam minerálov
Chalkopyrit na mindat.org
Chalkopyrit na Commons | |
Chalkopyrit je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky sulfid meďnato-železnatý – CuFeS2. Najbežnejší zdroj medi.
Charakteristika
Chalkopyrit vytvára pseudotetraédrické kryštály s ryhovanými a zväčša aj so zdvojčatenými plochami. Tento minerál však môže mať aj kompaktný, celistvý alebo obličkovitý habitus. Má mosadznožlté sfarbenie často s nábehovými farbami, a zelenočierny vryp. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.
Vznik
Tento minerál patrí k najdôležitejším medeným rudám. Vzniká na rudných ložiskách sírnikov, prevažne na hydrotermálnych žilách. Vyskytuje sa často s pyritom, galenitom, tetraedritom, kremeňom aj kalcitom. Vyskytuje sa aj na sekundárne premenených medených ložiskách.
Poznávanie
Chalkopyrit sa rozpúšťa v kyseline dusičnej a plameň sfarbuje do žltozelena.
Výskyt
Tvorí súčasť medenno porfýrových ložísk.[1]
Lokality
Na Slovensku
Bežný hydrotermálny minerál. Banská Štiavnica (nádherné kryštály), Špania Dolina, Ľubietová, Smolník, Mlynky (Slovenské rudohorie), Malužiná (Nízke Tatry), a veľa menších výskytov na hydrotermálnych žilách v jadrových pohoriach neovulkanitoch a Slovenskom rudohorí.
Ekonomický význam
Chalkopyrit predstavuje najvýznamnejší zdroj medi.
Referencie
- ↑ Kimball, B. E., 2013, Chalcopyrite—bearer of a precious, non-precious metal. Geology Today, 29, 1, s. 30-35
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
|
|
