Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
Meranie tvrdosti podľa Brinella
Brinellova skúška tvrdosti alebo skúška tvrdosti podľa Brinella je jedna z metód skúšania tvrdosti materiálu. Pri tejto skúške sa do materiálu zatláča gulička zo spekaného karbidu, alebo ocele. Zatláčanie guličky prebieha rovnomerne vzrastajucou silou až na predpisanú hodnotu. Výsledok skúšky závisí od priemeru guličky, veľkosti a času zaťaženia.
Skúška bola navrhnutá švédskyminžinieromJohanom Augustom Brinellom v roku 1900, a stala sa prvou široko používanou štandardizovanou skúškou tvrdosti v strojárstve a metalurgii. Skúška je v súčasnosti normalizovaná.
Podmienky skúšky
Priemer guličky býva: 10 mm, 5 mm, 2,5 mm alebo 1 mm.
Veľkosť zaťaženia:
Trvanie zaťaženia: 10 s, 30 s, 60 s alebo 180 s.
Označovanie výsledku
Tvrdosť podľa Brinella sa označuje:
HBS - ak bola použitá oceľová gulička
HBW - ak bola použitá gulička zo spekaného karbidu
Tieto písmená sa uvádzajú za hodnotu tvrdosti a doplnené su indexom, ktorý charakterizuje podmienky skúšky v tomto poradi:
priemer guličky v mm
veľkosť zaťaženia
čas pôsobenia záťaže v sekundách, ak sa líši od stanoveného času.
Normalizácia skúšky
Aktuálne je skúška normalizovaná predpismi:
STN ENISO 6506-1: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 1: Skúšobná metóda
STN EN ISO 6506-2: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 2: Overovanie a kalibrácia skúšobných strojov
STN EN ISO 6506-3: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 3: Kalibrácia tvrdomerných doštičiek
STN EN ISO 6506-4: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 4: Tabuľky hodnôt tvrdostí
V minulosti bola normalizovaná normou ČSN resp. STN 42 0371. Táto norma bola zrušená 1.9.1993 a nahradená vyššie uvedenými.
