V roku 1283 kráľ Ladislav IV., dal zemanovi Bodovi Ladislavovmu synovi, územný majetok z polí a lesa ktorý dovtedy patril k majetkom Palúdzky. Boda sa stal trvalým majiteľom tohto majetku, ktorý sa uvádza v listine z roku 1299 v súvislosti s vymedzením chotára Palúdzky. Po prvom vlastníkovi Bodovi nesú Bodice svoj názov. Bodice teda vznikli krátko po roku 1283 z iniciatívy zemana Bodu, ktorý osídlil svojich poddaných. Postupne sa tu usadili aj zemania. V polovici 14. storočia Bodice boli trvalo osídlené so stálym názvom. V písomnostiach 14. a 15. storočia sa Bodice uvádzajú v maďarčine pod názvom Bodafalu alebo Boda. Poddanské obyvateľstvo používalo názov Bodice. Tradičné zamestnanie obyvateľov bolo roľníctvo, pastierstvo, pletenie košíkov z prútia a tkanie kobercov.
Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou obdobia rokov 1360-1380. Nachádza sa na miernej vyvýšenine uprostred obce. Ako donátor stavby sa uvádza magister Donč. Kostol prešiel barokovou úpravou v 18. storočí, kedy bol vybudovaný chór, a v roku 1854, kedy bola postavená veža. V roku 1890 ho neogoticky upravili, došlo k výmene zariadenia kostola. Z pôvodných gotických detailov sa dochovala rebrová klenba, úzke gotické okná s lomeným oblúkom a pastofórium.[1] Fasáda kostola je členená opornými pilermi a oknami s kamenným ostením a lomeným oblúkom. Veža s neogotickými oknami s lomeným oblúkom je členená pilastrami a ukončená trojugholníkovým štítom s tympanónom a ihlancovou helmicou. Pred kostolom stoja chránené lipy, medzi nimi najstaršia a najmohutnejšia v Liptove, vyše 500-ročná.
Obyvateľom Bodíc slúži obchod a kultúrny dom. Ubytovanie poskytuje niekoľko privátov a penziónov. Premáva sem linka č. 5 MAD Liptovský Mikuláš s dvoma zastávkami (kostol, Jednota).
Osobnosti obce
Rodáci
Ondrej Bodovínus (Bodovíni, Bodó) (* 1636 - † 1708), evanjelický farár, cirkevný hodnostár, príslušníkom starého turčianskeho zemianskeho rodu. Po štúdiách stal sa učiteľom, pôsobil v Hnúšti, Čerenčanoch, Rimavskej Bani a Brezne. V 1691 bol gemerským seniorom. Písal a zbieral náboženské piesne, ktoré do svojej zbierky zaradil jeho vnuk Matej Bodó.
Daniel Masník Masnicius († 1650), evanjelický farár, náboženský spisovateľ, učiteľ. Rektor v Banskej Bystrici-Radvani. Autor duchovných piesní zaradených do Tranovského a Klejchovho kancionála.
