Bitka pri Jutskom polostrove
Súčasť prvej svetovej vojny
Explózia britského bojového krížnika HMS Queen Mary
Dátum 31. máj - 1. jún 1916 Miesto Jutský polostrov, medzi Dánskom a Nórskom Výsledok Nemecké taktické víťazstvo, britské strategické víťazstvo
Protivníci
Britské impérium	Nemecké cisárstvo
Velitelia
John Jellicoe David Beatty	Reinhard Scheer Franz von Hipper
Sila
28 bojových lodí, 9 bojových krížnikov, 8 pancierových krížnikov, 26 ľahkých krížnikov, 78 torpédoborcov, 1 mínolovka a 1 nosič hydroplánov	16 bojových lodí, 5 bojových krížnikov, 6 starých bojových lodí, 11 ľahkých krížnikov a 61 veľkých torpédoviek
Straty
3 bojové krížniky 3 pancierové krížniky 1 vedúci torpédoborec 7 torpédoborcov celkovo: 6094 mŕtvych 510 zranených 177 zajatých	1 bojový krížnik 1 staršia bojová loď 4 ľahké krížniky 5 veľkých torpédoviek celkovo: 2551 mŕtvych 507 zranených
Historický portál

Bitka pri Jutskom polostrove alebo bitka pri Jutsku niekedy tiež označovaná ako bitka pri Skagerraku bola námorná bitka medzi Nemeckom a Spojeným kráľovstvom 31. mája a 1. júna 1916 v Severnom mori pri Jutskom polostrove v rámci prvej svetovej vojny. Bola to najväčšia námorná bitka prvej svetovej vojny. Spojenému kráľovstvu sa podarilo dosiahnuť aj napriek veľkým stratám víťazstvo nad nemeckým loďstvom. V dôsledku tejto porážky sa ešte znásobila izolácia Nemecka na európskej pevnine.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny začalo britské námorníctvo, ktoré bolo v tej dobe najväčšie na svete, námornú blokádu Nemecka. Nemecké námorníctvo, aj keď predstavovalo druhú najväčšiu vojnovú flotilu na svete, zostávalo okrem niekoľkých výpadov v prístavoch. Jedinú výnimkou tvorili nemecké ponorky, proti ktorým v tej dobe neexistovala účinná protizbraň. Tie pôsobili britskému obchodnému loďstvu ťažké straty, hlavne po začiatku neobmedzenej ponorkovej vojny. Ale po tom, čo dôsledky námornej blokády Nemecka začínali byť citeľné, zmenilo nemecké námorníctvo taktiku. Ostreľovaním prístavov sa snažilo vylákať časť britského loďstva, s ktorým by sa mohlo stretnúť a poraziť ho. Britská flotila však na tieto provokácie väčšinou nereagovala.

30. mája britská odpočúvacia služba zachytila rozkaz veliteľa Hochseeflote, admirála Scheera k ďalšej z provokačných akcií. Rozkaz bol vydaný vysielačkou pre bojové krížniky admirála Hippera, ale Briti nevedeli, že za ním nasledovalo vyplávanie hlavných síl nemeckého loďstva. Následne admirál Jelicoe, veliteľ Home Fleet o 17 h 40 min. nariadil vyplávanie hlavných síl. Cieľom bolo nalákať prostredníctvom eskadry admirála Beatyho bojové krížniky admirála Hippera pred hlavnú silu Home Fleet a zničiť ich. Nemci mali rovnaký zámer v opačnom slede. Zo základne Scapa Flow, Rosythu a fjordu Firth of Forth vyplávalo 28 radových lodí, 9 bojových krížnikov, 8 pancierových krížnikov, 26 ľahkých krížnikov, 79 torpédoborcov. Celkovo 151 lodí o tonáže 1 130 000 ton vyzbrojených 344 delami hlavného kalibru 305 – 381 mm a stovkami menších. Na britských lodiach bolo zhruba 60 000 námorníkov. Skupine, ktorá vyplávala z Rosythu velil viceadmirál Sir David Beatty, tvoriace 2 zostavy. Boli to lode Lion, Tiger, Princess Royal, Queen Mary, New Zealand, Indefatigable. Pred nimi ako ochranná clona plávalo 10 torpédoborcov vedených ľahkým krížnikom Champion. Za týmto predvojom sa vo vzdialenosti 5 míľ pohybovala 5. eskadra admirála H. Evan-Thomasa pozostávajúca z piatich superdreadnoughtov, Queen Elisabeth, Valiant, Warspite Barham HMS Malaya. Skupine zo Scapa Flow admirál Sir John Jellicoe.

O druhej hodine 31. mája vyplávalo z Wilhemshavenu nemecké loďstvo skladajúce sa z 16 radových lodí 5 bojových krížnikov 11 ľahkých krížnikov a 61 torpédoborcov. Celkove 99 lodí výtlaku 690 000 ton s 244 ťažkými delami kalibru 280 – 305 mm. V loďstve bolo okolo 45 000 mužov. Nemecká flotila sa plavila v dvoch skupinách. V čelnej skupine plávali bojové krížniky viceadmirála Franza von Hippera. Jeho hlavné sily tvorili bojové krížniky Lützow, Derflinger, Seydlitz, Moltke a Von Der Tann. Plávali za sebou kryté vo vejárovitom zastúpení piatimi ľahkými krížnikmi a devätnástimi torpédoborcami. Za nimi sa vo vzdialenosti 50 míľ sa pohybovali hlavné sily, ktorým velil viceadmirál Reinhard Scheer.

Obidve bojujúce strany si pritom neboli vedomé, že nepriateľ vyslal na more hlavné sily svojho námorníctva.

O 14:20 31. mája 1916 na seba najprv narazili obe prieskumné skupiny. Britský ľahký krížnik HMS Galatea zaznamenal vizuálny kontakt s 2 torpédovkami, ktoré považoval za krížniky. Išlo o torpédovky SMS B109 a SMS B110, ktoré zaisťoval ľahký krížnik SMS Elbing. Ich úlohou bolo preveriť neutrálny dánsky parník N.J.Fjord, ktorý sa ocitol medzi približujúcimi sa loďstvami.

Zvyšok britskej 1. eskadry ľahkých krížnikov bez rozkazu vyrazil vpred, aby podporil HMS Galathea. Beatty nechal zmeniť kurz na východný, aby sa so svojimi bojovými krížnikmi dostal medzi predpokladané hlavné sily protivníka a ich materskú základňu, čím by im odrezal cestu. V dôsledku nesprávnej interpretácie vlajkového signálu o zmene kurzu z vlajkového bojového krížniku HMS Lion sa 5. eskadra rýchlych bojových lodí ešte nejaký čas plavila severovýchodným kurzom, takže nakoniec plávala 10 míľ (18,5 km) namiesto 5 míľ (9,25 km) za bojovými krížnikmi viceadmirála Beattyho.

Krátko pred pol treťou HMS Galathea zasiahli prvé granáty z SMS Elbing. O hodinu Hipperovu eskadru nemeckých bojových krížnikov spozorovala HMS Lion a ostatné britské bojové krížniky, plávajúce za vlajkovou loďou smerom na východ. Beatty následne nariadil zvýšiť rýchlosť na 25 uzlov a zamieriť smerom na juhovýchod, aby mohol po nepriateľských lodiach viesť paľbu bočnými salvami. Sprievodné torpédoborce 13. a 9. flotily boli vyslané dopredu pred hlavnú formáciu.

Ako prvá z nemeckých lodí plávala najmodernejšia vlajková loď SMS Lützow a za ňou SMS Derfflinger, SMS Seydlitz, SMS Moltke a najstaršia SMS Von der Tann. Hipper plával juhojuhovýchodným kurzom a pretínal tak smer plavby Beattyho bojových krížnikov, s tým, že ich neskôr mal na pravoboku svojej formácie. To malo v neskoršej fáze bitky bitky významnú úlohu, pretože sa britské lode Nemcom rysovali oproti zapadajúcemu slnku, zatiaľ čo nemecké lode sa Britom strácali do tmy na východe. Zmena kurzu nemeckých lodí priviedla Britov pred hlavné sily nemeckej flotily.

Beatty sa pokúsil plávať na juh, aby odlákal Hippera čo najďalej od jeho základne v Nemecku. Oproti tomu Nemci vyrazili na juhovýchod, dúfali, že za sebou nalákajú Beattyho do nerovného stretnutia s hlavnou časťou ich loďstva.

Okolo 15:49 spustili nemecké bojové krížniky paľbu a britské im okamžite odpovedali. Obe flotily plávali paralelným kurzom, smerom na JJV vo vzdialenosti asi 14 km od seba. Nemecké lode si rozdelili svoje ciele tak, že každá loď pálila na nepriateľskú loď na odpovedajúcej pozícií vo formácií (prvá na prvú, druhá na druhú, atď.), výnimkou bol SMS Von der Tann, ktorý namiesto na predposlednú loď britskej zostavy HMS New Zealand strieľal na poslednú loď HMS Indefatigable. Na britskej strane došlo pri rozdeľovaní cieľov k nedorozumeniu, a tak HMS Indefatigable strieľal na SMS Von der Tann, HMS New Zealand a HMS Tiger na SMS Moltke, HMS Queen Mary na SMS Seydlitz a HMS Princess Royal s HMS Lion na SMS Lützow. Na dve nemecké lode tak pálili dve dvojice, ktoré mohli naopak využiť svoju početnú prevahu a viesť paľbu po všetkých lodiach nemeckej zostavy. SMS Derfflinger tak zostal nepokrytý nepriateľskou paľbou.

Hneď v prvých minútach boja dostali zásah lode HMS Lion, HMS Tiger a HMS Princess Royal. Na nemeckej strane bol zasiahnutý iba SMS Lützow. Beatty vydal rozkaz svojim torpédoborcom zaútočiť torpédami. Obe línie bojových krížnikov sa priblížili na 11,8 km. Približne v 15:58 sa HMS Queen Mary podaril zásah SMS Seydlitz.

O 16:08 vedúca bojová loď Barham narazila na Hipperove lode a spustila na Nemcov paľbu na hranici maximálneho dostrelu svojich 15 palcových diel. V priebehu minúty zasiahla nemeckú loď von der Tann. Až do 16:15 trvalo, kým sa mohli všetky lode 5. eskadry plne zapojiť do boja. Počas delostreleckého súboja medzi 15:48 a 16:54 sa Nemcom podarilo podstatne viac presných zásahov než Angličanom. O 16:00 dostal HMS Lion, Beattyho vlajková loď, priamy zásah do jednej z veží, čo spôsobilo jej ťažké poškodenie, vďaka duchaprítomnosti smrteľne raneného majora Francisa Harveyho, ktorý nariadil zatvoriť a zaplaviť komory s muníciou sa tak predišlo obrovskej explózii. HMS Indefatigable také šťastie nemala, o 16:02 dostala priamy zásah salvou 280 mm diel bojového krížnika Von der Tann do muničného skladu, po zásahu druhou salvou do prednej časti loď explodovala. Z 1019 člennej posádky výbuch prežili iba dvaja. Po 16:15 kedy sa dostal na dostrel aj zvyšok 5. eskadry. O 16:25 bola paľbou z Derfflingeru a Seydlitza potopená loď HMS Queen Mary s takmer celou svojou 1275 člennou posádkou. Z posádky sa zachránilo 24 námorníkov, ktorí mali odvahu po prvých vnútorných výbuchoch skočiť z 10 – 15 metrovej výšky pri rýchlosti cca 40 km za hod. do mora.

Okolo 16:30 Scheerove vedúce lode spozorovali v diaľke prebiehajúci boj medzi bojovými loďami a sami boli spozorované ľahkým krížnikom HMS Southampton Beattyho 2. eskadry ľahkých krížnikov pod velením komodora Williama Goodenougha. Beatty a Jellicoe si práve uvedomili, že Scheer tiahol na otvorené more s celou svojou flotilou. Do boja tak zasiahla aj skupina britských torpédoborcov. Všetky nemecké bojové krížniky za stretu vyhli, okrem lode Seydlitz, ktorú o 16:57 zasiahlo torpédo britského torpédoborca Petard. Seydlitz naberajúci vodu si však aj napriek tomu udržal rýchlosť a odplával z oblasti preč. Ďalší britský torpédoborec Nestor, sa pod vedením kapitána Barry Binghama pohyboval na čele útočiacej zostavy. Briti v boji poškodili torpédovku V27, ktorú Nemci čoskoro opustili a potopili, Petard následne torpédoval a potopil nemeckú torpédovku V29. Posádky nemeckých torpédoviek S35 a V26 zachránili posádky z ich sesterských lodí. Britské torpédoborce Nestor a Nomad, boli poškodené delostreleckou paľbou a neskôr neschopné pohybu dorazené Scheerovými prechádzajúcimi dreadnoughtami. Bingham bol za úspešné vedenie útoku vyznamenaný Viktóriným krížom.

Okolo 16:40, keď Beatty na vlastné oči uvidel vo vzdialenosti 12 míľ flotilu nemeckých bojových krížnikov, otočil svoje lode o 180° na sever, aby ich doviedol pred hlavne Jellicoevých lodí. Tento ústup je tiež známy ako závod na sever. Beatty o vydaní rozkazu neuvedomil efektívne všetky svoje lode a tak superdreadnoughty 5. eskadry, ktoré boli príliš ďaleko aby uvideli signály jeho vlajok prešli okolo ustupujúcich bojových krížnikov v opačnom smere priamo na blížiaceho sa nepriateľa. O 16:48, keď sa obe skupiny míňali, spustili po nich nemecké lode paľbu. O 16:54 sa lode 5. eskadry začali točiť, boli však už v dostrele nepriateľských lodí. Tieto silne vyzbrojené a dobre pancierované lode tak celú hodinu tvorili Beattymu zadný voj, ktorý pútal paľbu nemeckých lodí a vytvoril tak priestor pre odpočinok a vydýchnutie predtým nasadených bojových krížnikov.

Z lodí 5. eskadry tak zostal bez zásahu iba Valiant. Ale tieto lode boli podstatne lepšie pancierované ako bojové krížniky a ani jeden z nich počas ústupu nebol potopený. HMS Malaya však dostala priamy zásah do muničného skladu, čo malo za následok veľké straty na životoch posádky.

Jellicoe ktorý pochopil, že čoskoro dôjde k stretu oboch flotíl však nemal presné predstavy o pohybe a pozícií nepriateľa. Nariadil však 3. eskadre bojových krížnikov Horaca Hooda aby plávala maximálnou rýchlosťou na pomoc Beattyho lodiam. O 17:33 nadviazali britské lode severnej a ustupujúcej južnej skupiny svoj prvý vizuálny kontakt. O päť minút neskôr spozorovali zo severu prichádzajúce britské lode aj nemecký predvoj lodí admirála Bödickera.

Bödickerove ľahké krížniky najprv spustili paľbu na HMS Chester ale neskôr sa sami dostali pod paľbu Hoodových lodí. Britská paľba imobilizovala ľahký krížnik Wiesbaden, ale ostatné unikli za Hipperovymi a Scheerovými loďami. Príchod hlavných síl britskej flotily sa Nemci neúspešne pokúsili spomaliť útokom torpédoviek. Prichádzajúce Beatyho a Evan-Thomasove lode pokračovali v paľbe po ustupujúcich Hipperovych lodiach. Jellicoe, ktorý stále nemal presné informácie o polohe nepriateľských lodí sa pokúšal spojiť s Beattym, no ten nebol takmer 15 minút schopný podať presné informácie. Bez znalosti pozície nepriateľa nemohol Jellicoe správne rozvinúť svoju zostavu. Jeho lode plávajúce v šiestich radoch sa mali v správny moment rozvinúť do jednej línie kolmej na smer plavby prichádzajúcich Nemcov (tzv. čiarka T). O 18:15 sa nakoniec Jellicoe rozhodol rozvinúť svoje lode na východe. Scheer výskyt britskej flotily v tejto oblasti vôbec nepredpokladal, a tak sa nemecká Hochseeflote plavila na sever priamo proti rozvíjajúcej sa formácii britských lodí. Nemci najprv narazili na krížniky Warrior a Defence, ktorý potopili priamym zásahom do muničného skladu aj s celou 903 člennou posádkou. Warrior bol ťažko poškodený a prežil len do ďalšieho dňa, najmä vďaka nešťastiu, ktoré postihlo vedľajší superdreadnought HMS Warspite, ktorý kvôli poruche, ktorá spôsobila, že loď istý čas krúžila plnou rýchlosťou vo veľkých kruhoch pred nemeckou flotilou, ktorá na ňu sústredila svoju paľbu.

O 18:19 sa Hipperove lode dostali do dostrelu Hoodovej 3. eskadry bojových lodí. V následnom súboji Indomitable zasiahla Derfflinger a Seydlitz, Lützow dostal 10 zásahov z lodí Lion, Inflexible a Invincible. Dva zásahy pod čiarou ponoru boli koncom Hipperovej vlajkovej lode. O 18:30 sa Invincible dostala do palebného poľa Lützowa a Derfflingera. Niekoľko presných zásahov malo za následok, že sa v priebehu 90 sekúnd potopila. Po zásahu 305 mm granátu do jednej z jej stredových veží explodovala a rozpadla sa na dve časti. Explózia pripravila o život väčšinu jej posádky vrátane kontraadmirála Hooda, prežilo len 6 z jej 1032 námorníkov. Poškodený Lützow naberajúci vodu sa následne pokúsil o únik, Hipper preto loď opustil a prestúpil na torpédoborec G39, dúfajúc, že sa mu neskôr podarí presunúť sa na niektorú zo svojich bojových lodí.

O 18:30 nemecké bojové lode a Scheer osobne prekvapene zistili, že z oblasti so zlou viditeľnosťou vchádzajú práve priečne do dráhy britskej Grand Fleet, ktorú tu vôbec nečakali. Začal sa veľký delostrelecký súboj, najprv Jellicoeova vlajková loď HMS Iron Duke zasiahla niekoľkými presne mierenými salvami nemecký dreadnought König, táto loď dostala po prvých výstreloch zásah do provy a vznikol na nej veľký požiar. Plávala ako ôsma v zostave a stala sa jasne viditeľným cieľom. Jej kapitán si uvedomil že na jeho loď páli osem britských radových lodí a paľba sa prenáša na všetky lode v línii. Preto vybočil zo zostavy a začal únikový manéver. Jeho kurz nasledovali všetky nemecké lode v rozsahu viditeľnosti. Admirál Scheer si uvedomil že línia lodi sa mu rozpadá voči palebnej prevahe Britov. Nemci však následne začali unikať, čo bola ich jediná šanca ako sa vyhnúť nerovnému stretu. O 18:33 Scheer nariadil uskutočniť manéver o 180°, čo celá nemecká Hochseeflote uskutočnila učebnicovým spôsobom.

Jellicoe, ktorý si uvedomoval nebezpečenstvo nemeckých torpéd neprenasledoval nepriateľa priamo, ale nasmeroval svoje lode na juh, tak aby sa nemecká flotila nachádzala na západ od neho. Okolo 18:40 sa lode v zadnej časti Jellicoeovej formácie začali vyhýbať prichádzajúcim nemeckým torpédam. O 18:54 bola loď Marlborough zasiahnutá nemeckým torpédom a musela spomaliť. Dodnes nie je známe, ktorá loď Marlborough torpédovala, do úvahy pripadá ťažko poškodený Wiesbaden alebo vedľa sa potápajúci nemecký torpédoborec. Výsledkom bolo že delá Marlboughu okamžite rozstrieľali Wiesbaden. Z jej posádky neprežil nik.

Keďže si Scheer čoskoro uvedomil, že ešte nie je dostatočná tma na to, aby mohol uniknúť prikázal o 18:55 otočiť svoje lode opäť na východ, čelne k nepriateľovi. Plánoval napadnúť koniec britskej zostavy a prebojovať si cestu domov. Lenže v zlej viditeľnosti si zamenil čelnú a zadnú časť flotily a zaútočil na prednú. Tým dostal nemecké loďstvo do riskantného postavenia. V tej istej dobe imobilizovaný britský torpédoborec HMS Shrak bránil útokom štyroch nemeckých torpédoborcov, pričom jeden z nich ťažko poškodil. O 19:02 ho však torpédoborec S54 zasiahol torpédom a potopil. Kapitán lode Shark Loftus Jones si však vyslúžil Viktorín kríž.

Okolo 19. hodiny sa do bitky zapojila aj 2. eskadra ľahkých krížnikov pod vedením komodora Goodenougha. Do 19:15 Jellicoe znovu rozvinul svoje lode do línie kolmej na smer plavby Nemecov a spustil na nich silnú paľbu. Tentoraz pocítili jej účinok najmä lode 3. eskadry kontraadmirála Behnckeho (König, Grosser Kurfürst, Markgraf a Kaiser, ktoré utrpeli poškodenie rovnako ako Helgoland z 1. eskadry). Nemecká paľba nebola príliš efektívna a jediná britská loď, ktorá v súboji utrpela ľahké poškodenie bola Colossus.

O 19:17 druhýkrát za poslednú hodinu Scheer zmenil smer plavby svojich lodí po tom čo si uvedomil, že napadol prednú – silnejšiu časť britskej zostavy. Silne ostreľovaná flotila však rozkaz vykonala iba s ťažkosťami, pretože formácia sa v nepriateľskej plavbe postupne rozpadávala. Pre zbrzdenie britského útoku Sheer nariadil zaútočiť zostávajúcimi bojovými krížnikmi 1. prieskumnej skupiny torpédoborcov torpédami. Hipper sa však stále nachádzal na torpédoborci G39 počas útoku nemohol veliť svojej skupine priamo v boji. Aj preto sa Derfflinger, pod vedením kapitána Hartoga, na čele útočiacej nemeckej formácie bojových krížnikov dostala do ťažkej delostreleckej paľby. Útok bol neskôr označený ako jazda smrti, keďže všetky bojové krížniky okrem SMS Moltke utrpeli silné poškodenie spôsobené paľbou 18 britských bojových lodí, ktoré na nich simultánne pálili. Loď SMS Derfflinger prišla o dve hlavné delové veže, pri čom zahynula väčšina jej posádky, ale unikla úplnému zničeniu a bola schopná odplávať. Počas intenzívnej delostreleckej paľby medzi 19:05 a 19:30 utrpeli nemecké lode 37 zásahov, pričom sami zasiahli Britov iba dvakrát. Najviac zásahov utrpel Derfflinger, ktorého Briti trafili 14-krát.

Sheerovi sa však podarilo útokom torpédoborcov a pútaním paľby na bojové krížniky medzi 19:16 až 19:40 umožniť ostatným lodiam počiatočné odpútanie. Toto mu v kritickom okamihu, umožnilo počas poslednej hodiny pred západom slnka, dostať svoje lode z bezprostredného nebezpečenstva. Posledné delostrelecké súboje medzi oboma skupinami bojových krížnikov sa odohrali po zotmení medzi 20:19 a 20:35.

O 21. hodine Jellicoe zvažujúc nedostatky britskej flotily pri nočnom boji, rozhodol vyhnúť sa nočnému stretu a počkať do úsvitu. V zadnom voji zhromaždil ľahšie lode, ktoré mali v oblasti hliadkovať a odhaliť tak Nemcov na predpokladanej ústupovej trase. Scheer sa rozhodol preniknúť tesne za Jellicoevými loďami cez plytčiny okolo Hornovho útesu. Nemecká flotila pri tom síce bola spozorovaná britskými ľahkými plavidlami, ale vďaka rušeniu ich rádiovej komunikácie Nemci zabránili predaniu správ. Sám Jellicoe a jeho podriadení nechápali prečo celú noc počuli a videli na severe záblesky silnej delostreleckej paľby. Jej pôvodcom boli nemecké lode, ktoré si prerážali cestu cez zadné voje jeho zostavy.

Napriek jednoznačnej nemeckej nadradenosti v nočnom boji, ktorý často prebiehal na krátku vzdialenosť, nebol jeho výsledok až tak presvedčivý. Napríklad ľahký krížnik Southampton, komodora Goodenougha, ktorý bol ťažko poškodený z predošlých bojov, veľmi precízne zasiahol torpédom nemeckú loď Frauenlob, ktorá sa o 22:23 potopila aj celou 320 člennou posádkou.

Od 23:20 do 02:15 niekoľko britských skupín torpédoborcov napádalo nemeckú bojovú flotilu torpédami v neprehľadnom a brutálnom boji, často na vzdialenosť menšiu než 1000 metrov. Za cenu straty 5 torpédoborcov potopili Briti nemecký ľahký krížnik Rostock a pre-dreadnought Pommern, ktorý explodoval a potopil sa so všetkými 844 mužmi na palube. Pri nočnom boji sa dokonca tri britské torpédoborce zrazili a nemecká bojová loď Nassau taranovala torpédoborec Spitfire, pričom paľbou svojich ťažkých kanónov zničila prakticky celú nastavbu lode. Spitfire však boj s ťažkými poškodením prežil a doplával do prístavu. Ďalšie britské torpédoborce Tipperary, Ardent, Fortune, Sparrowhawk a Turbulent také šťastie nemali a Nemci ich potopili. Elbing, jeden z nemeckých krížnikov, sa nešťastne zrazil s dreadnoughtom Posen, musel byť opustený a skoro ráno sa potopil.

Tesne po polnoci 1. júna Thüringen a ďalšie nemecké bojové lode potopili krížnik HMS Black Prince z ťažko skúšanej 1. eskadry krížnikov, ktorý sa stretol s Nemcami a bol rozstrieľaný v boji na krátku vzdialenosť. Krížnik sa potopil aj s celou svojou 857 mužmi podobne ako vedúca loď eskadry Defence niekoľko hodín predtým. Nemecké bojové krížniky Moltke a Seydlitz sa v tme stretli na krátku vzdialenosť s hlavnými silami britskej flotily ale boli ušetrené, pretože britskí kapitáni odmietli spustiť paľbu aby neprezradili svoje pozície. Nemci o 01:45 sami potopili ťažko poškodený Lützow, torpédoborcom G38, po tom čo celú posádku evakuovali na okoloplávajúce torpédoborce. Pri ústupe prišli Nemci o ešte jeden torpédoborec a ich bojová loď Ostfriesland bola ťažko poškodná námornou mínou, no do prístavu sa jej doplávať podarilo, rovnako ako ťažko poškodenej lodi Seydlitz.

Nemcom pri ústupe pomohol aj chaos na britskej admiralite ktorá vďaka nekompetentnosti posielala admirálovi Jellicoemu chybné informácie. O 16:30, keď mal Jellicoe hlavné nemecké sily na dohľad mu admiralita oznamovala, že Hochseeflote kotví na základni, preto neveril ani správnym údajom. Jellicoe sa o polohe Scheerovych lodí dozvedel až okolo 04:15, keď už boli dávno mimo jeho dosah a ich prenasledovanie bolo zbytočné.

Pri Jutsku 99 lodí nemeckej flotily potopilo 14 britských lodí o výtlaku 115 000 ton. Zatiaľ čo 151 britských lodí potopilo 11 nemeckých o výtlaku 62 000 ton. Briti pri tom stratili 6 094 námorníkov, zatiaľ čo Nemci 2 551. Veľa ďalších lodí bolo ťažko poškodených, ako napr. HMS Lion či SMS Seydlitz.

Obe strany po bitke tvrdili, že zvíťazili, Nemci preto že Britom spôsobili ďaleko väčšie straty, Briti lebo Nemci ušli. Ako by bitka pokračovala je otázne. Je fakt, že Briti mali veľkú palebnú prevahu. Nemci ich však vysoko prekonávali takticky i v delostreľbe, dosahovali o tretinu viac zásahov. Navyše nemecké lode boli ďaleko odolnejšie. Priamou paľbou nedokázali Briti potopiť žiadnu nemeckú ťažkú loď. Ukázalo sa, že nemeckí konštruktéri dokázali skĺbiť tri hlavné požiadavky na bojové lode, rýchlosť, palebnú silu a pancierovanie v ideálnom pomere. Po tejto bitke Nemci zastavili výrobu už rozostavaných dreadnoughtov tried Poseen a Nasau. Uvedomili si že rozhodujúcu úlohu nezohrali dreadnoughty ale superdreadnoughty a bojové krížniky.

Z taktického hľadiska nebolo nemecké víťazstvo príliš výrazné, zo strategického pohľadu je výsledok dodnes predmetom odborných diskusií, bez jednoznačného záveru. Po skončení bitky bola považovaná za nerozhodnú, Nemcom sa totiž nepodarilo zničiť hlavné sily britskej flotily a sami neutrpeli natoľko vážne straty, aby nemohli pokračovať v akciách na hladine. Ich velenie však už neprikročilo k opakovaniu podobných masových hladinových bitiek. Bitka pri Jutsku tak ukončila súperenie o nadvládu na moriach, Briti si svoju nadvládu nad Severným morom udržali. Zrážka pri Jutsku bola poslednou veľkou námornou bitkou, kde zohrali hlavnú úlohu bojové lode. Bitka prinútila Nemcov prehodnotiť svoju koncepciu námorného boja a posilniť najmä svoju ponorkovú flotilu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Jutskom polostrove

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Battle of Jutland na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Bitva u Jutska na českej Wikipédii.