Súradnice: 64°24′S 34°28′V / 64,4°S 34,47°V / 64.4; 34.47

Bielomorsko-baltský kanál alebo Bielomorsko-baltský prieplav^[1] (rus. Беломо́рско-Балти́йский кана́л, Belomorkanal) je prieplav spájajúci Baltské more a Biele more cez územie Ruskej federácie. Táto stavba bola postavená prevažne väzňami gulagov v rokoch 1931 – 1933 počas prvej sovietskej päťročnice. Slávnostne ho otvorili 28. mája 1933.

Pre účely postavenia prieplavu bola zriadená sieť pracovných táborov (gulag). Počas výstavby boli väzni vystavovaní neľudským podmienkam a k dispozícii mali len základné pracovné nástroje. Počet obetí výstavby sa pohybuje v rozmedzí od 12 000 podľa oficiálnych zdrojov^[2] až po odhad 250 000 od Alexandra Solženicina^[3]. Len na mieste Sandarmoh v Karelskej oblasti bol nájdený masový hrob s 9-tisíckami ľudských pozostatkov.

Vykopanie 227 km kanálu sa stihlo za 22 mesiacov, a to v podnebí, kde deväť mesiacov v roku mrzne. Vodná cesta sa skrátila z 5 167 km na 1 248 km, ale pre malú hĺbku (3,65 m) ju nemohli využívať veľké lode.

• Dĺžka: 227 km
• Priemerná hĺbka: 5 m
• Max. rozdiel hladín: 70 m
• Rozmery plavebných komôr: 135 × 14,3 m
• Počet plavebných komôr: 19
• Maximálna rýchlosť (na umelo vytvorených častiach): 8 km/h
• Priemerná doba prevádzky: 165 dní ročne

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielomorsko-baltský kanál

• Vodní cesty a plavba 4/2013 – Před 80 lety byl slavnostně otevřen Belomořsko-baltský průplav