Barbizonská škola (asi 1830 – 1870) bola skupina umelcov, maliarov krajinárov, ktorí pracovali v oblasti francúzskej dediny Barbizon na juh od Paríža. Hlásali oporu vo videnej skutočnosti, v nespočetných premenách a náladách prírody. Barbizonskú školu založil maliar Théodore Rousseau (nie naivný maliar Henri Rousseau), ktorý sa v Barbizone po nepochopení svojho diela parížskymi salónmi trvalo usadil.
Barbizonovci vychádzali v podstate zo zásad romantického realizmu. Ich cieľom bolo odvrátenie od strnulého klišé klasicky komponovanej krajiny, tvorenej podľa nemeniteľného, zaužívaného receptára v ateliéri a návrat k reálnej prírode. Od tých čias sa začína nová kapitola vo vývoji krajinomaľby, tzv. plenér, maľba v prírode (po francúzsky „en plein air“).
Umelci tohoto okruhu pripravovali svojou tvorbou predpoklady ďalšieho rozvoja plenérovej maľby, smerujúcej v nasledujúcich obdobiach zákonite k impresionizmu.
