Baleáry

Baleáry
(špa. Islas Baleáres)
Autonómne spoločenstvo Baleárskych ostrovov [1]
Autonómne spoločenstvo a provincia
Pohľad z Formentorského mysu na Mallorke
Vlajka
Symbol
Štát Španielsko Španielsko
Súradnice 39°30′S 3°00′Z / 39,500°S 3,000°Z / 39.500; -3.000
Hlavné mesto Palma de Mallorca
Rozloha 4 992 km² (499 200 ha) por. 17. (1 %)
Obyvateľstvo 1 072 844 (2008) por. 14.[2]
Hustota 214,91 obyv./km²
Autonómia 1. marec 1979
Prezident Francesc Antich (PSOE)
ISO 3166-2 IB
HDP 27 334 miliónov € (12.)
Príjem na hlavu 25 967 €
Oficiálne jazyky španielčina, katalánčina
Poloha v Španielsku
Poloha v Španielsku
Webová stránka: www.caib.es
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Baleáry (slovenský normovaný názov) alebo Baleárske ostrovy (katal. Illes Balears, špa. Islas Baleares) je meno súostrovia na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize. Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčasťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva. Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov.

Geografia

Najväčším ostrovom je Malorka. Geologicky sú Baleáry pokračovaním pohoria Andalúzske vrchy (Bétická Kordillera). Na Malorke je horské pásmo Sierra de Alfabia (najvyšší vrch Puig Major 1 445 m. n m.), zvyšok územia má pahorkovitý charakter; aj na ostatných ostrovoch sú skôr nízke vyvýšeniny. Na ostrovoch nie sú žiadne významnejšie vodné toky, iba niekoľko krátkych riečok. Na pobrežiach sú charakteristické zálivy – „calas“. Baleáry zahŕňajú 250 ostrovov, ktoré sú rozdelené do piatich skupín pomenovaných podľa najväčšieho ostrova: Malorka (šp. Mallorca; 81 ostrovov), Menorca (69 ostrovov), Ibiza (65 ostrovov), Formentera (14 ostrovov), Cabrera (21 ostrovov).

Ostrovy sa skladajú z dvoch skupín:

Administratívne sa región delí na 3 ostrovné celky:

a z nich každý spravuje vlastná „ostrovná rada“ (Consell Insular).

Dejiny

Baleáry poznali už Feničania a Gréci. Neskôr si ich podrobilo Kartágo. Po zničení Kartága Rímom boli ostrovy dočasne samostatné a stali sa útočiskom pirátov. Roku 123 pred Kr. ich pre Rím podrobil Quintus Caecilius Metellus Balearicus a potom sa sem nasťahoval rad rímskych osadníkov. V tom čase boli aj založené mestá Palma de Mallorca a Pollentia (dnešná Pollensa), a na Baleároch sa začali pestovať olivy. V Pollense sa dodnes zachoval napríklad rímsky vodovod.

V roku 423 po Kr. dobyli Baleáry od Rimanov Vandali, od roku 534 od Vandalov zase Byzantínci. V roku 798 ich dobyli Mauri a neskôr tam založili emirát. V rokoch 1228-32 si vybojoval Baleáry aragónsky kráľ Jakub I. a urobil z nich terciogenitúru pre svojho syna Jakuba, po ktorom v Mallorskom kráľovstve nasledovali Sancho a Jakub I.

V roku 1344 si túto ríšu pripojil Peter IV. Aragónsky a odvtedy Baleáry zdieľali dejiny Španielska. Počas vojny o španielske dedičstvo obsadili Menorcu roku 1708 Angličania a ponechali si ju až do roku 1782 (okrem rokov 1756-1769, kedy ju mali Francúzi).

Predsedovia vlády

Referencie

  1. ↑ Štandardizácia geografického názvoslovia [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online.
  2. ↑ Población por comunidades autónomas [online]. INE, 3.6.2009, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online. (po španielsky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baleáry

Externé odkazy