Babylonský kalendár bol lunisolárny kalendár s rokmi pozostávajúcimi z 12 lunárnych mesiacov, z ktorých každý sa začínal vtedy, keď bol pri západe slnka prvýkrát viditeľný nový polmesiac nízko nad západným obzorom, plus jeden interkalárny mesiac, ktorý sa vkladal podľa potreby na základe dekrétu. Kalendár vychádzal zo sumerského (z tretej dynastie Ur) predchodcu, ktorý sa zachoval v podobe Šulgiho kalendára z Ummy zo (asi 21. storočie pred Kr.).

Rok sa začína na jar a je rozdelený na dvanásť mesiacov. Slovo pre „mesiac" bolo akkadské. (arḫu, araḫ). Hlavnému božstvu Asýrčanov je priradený prechodný interkalárny mesiac, čo dokazuje, že kalendár má pôvod v starobabylonskej ríši, a nie v neskoršej stredoasýrskej ríši.

Počas babylonského zajatia Židov v šiestom storočí pred Kristom boli tieto názvy mesiacov prevzaté do hebrejského kalendára.

Až do 5. storočia pred Kr. bol kalendár úplne založený na pozorovaní, ale približne od roku 499 pred Kr. sa mesiace začali riadiť lunisolárnym cyklom, ktorý trval 19 rokov a mal 235 mesiacov. Hoci sa zvyčajne nazýva Metónov cyklus podľa Metóna Aténskeho (432 pred Kr.), Metón sa o tomto cykle pravdepodobne dozvedel od Babylončanov. Po maximálne troch ojedinelých výnimkách sa do roku 380 pred Kr. mesiace kalendára riadili cyklom bez výnimky. V 19-ročnom cykle sa vsunul mesiac Adaru 2, s výnimkou roku, ktorý mal v cykle číslo 17, keď sa vložil mesiac Ulūlu 2. V tomto období bol prvým dňom každého mesiaca (začínajúcim sa pri západe slnka) naďalej deň, keď bol prvýkrát spozorovaný nový polmesiac - kalendár nikdy nepoužíval určený počet dní v žiadnom mesiaci.

Počítajúc od novu mesiaca Babylončania slávili každý siedmy deň ako „svätý deň", nazývaný aj „zlý deň" (čo znamená „nevhodný" na zakázané činnosti). V tieto dni mali úradníci zakázané vykonávať rôzne činnosti a obyčajní ľudia si nesmeli „niečo priať", pričom aspoň 28. deň bol známy ako „deň odpočinku". V každý z nich sa prinášali obety inému bohu a bohyni, zrejme za súmraku, aby sa vyhli zákazom: Marduk a Ištar 7., Ninlil a Nergal 14., Sin a Šamaš 21. a Enki a Mah 28. Tabuľky zo šiesteho storočia pred Kristom z obdobia vlády Kýra Veľkého a Kambysesa II. naznačujú, že tieto dátumy boli niekedy približné. Lunácia trvajúca 29 alebo 30 dní v podstate obsahovala tri sedemdňové týždne a záverečný týždeň trvajúci osem alebo deväť dní vrátane, ktorý prerušoval súvislý sedemdňový cyklus.^[3]

• Arménsky kalendár
• Etiópsky kalendár
• Hebrejský kalendár
• Islamský kalendár
• Staroegyptský kalendár

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Babylonian calendar na anglickej Wikipédii.