Azofarbivo je organická zlúčenina s funkčnou skupinou R−N=N−R′, v ktorej R a R′ sú zvyčajne aryly. Je komerčne dôležitou skupinou azozlúčenín, tj zlúčenín obsahujúcich väzbu CN=NC.[1] Azofarbivo sa široko používa na ošetrenie textílií, kožených predmetov a niektorých potravín. Chemicky príbuzné azofarbivám sú azopigmenty, ktoré sú nerozpustné vo vode a iných rozpúšťadlách.[2][3]
Triedy
Je známych veľa druhov azofarbív a existuje niekoľko klasifikačných systémov. Niektoré triedy zahŕňajú disperzné farbivá, farbivá s kovovým komplexom, reaktívne farbivá a substantívne farbivá, tiež nazývané priame farbivá. Substantívne farbivá sa používajú na textílie na báze celulózy, medzi ktoré patrí bavlna. Farbivá sa viažu na textil neelektrostatickými silami. V inej klasifikácii možno azofarbivá klasifikovať podľa počtu azoskupín.
Azofarbivá sú pevné látky. Väčšinou ide o soli, pričom farebnou zložkou je zvyčajne anión, hoci sú známe niektoré katiónové azofarbivá. Aniónový charakter väčšiny farbív vyplýva z prítomnosti 1-3 skupín kyseliny sulfónovej, ktoré sú plne ionizované pri pH farbeného výrobku:
Väčšina proteínov je katiónová, takže farbenie kože a vlny zodpovedá reakcii iónovej výmeny. Aniónové farbivo priľne k týmto výrobkom prostredníctvom elektrostatických síl. Katiónové azofarbivá typicky obsahujú kvartérne amóniové centrá.
Azofarbivá sa tiež pripravujú kondenzáciou nitroaromátov s anilínmi, po ktorej nasleduje redukcia výsledného azoxy medziproduktu:
Pri farbení textílií typickým nitrokopulačným partnerom bol 4,4'-dinitrostilbén-2,2'-disulfonát disodný. Typickí anilínoví partneri sú uvedení nižšie. Keďže anilíny sa pripravujú z nitrozlúčenín, niektoré azofarbivá sa vyrábajú čiastočnou redukciou aromatických nitrozlúčenín.[3]
Mnohé azofarbivá sa vyrábajú reakciami z už existujúcich azozlúčenín. Typické reakcie zahŕňajú komplexáciu kovov a acyláciu.
Azopigment má podobnú chemickú štruktúru ako azofarbivo, ale chýbajú mu solubilizačné skupiny. Pretože je nerozpustný prakticky vo všetkých médiách, nie je ľahko čistiteľný, a preto vyžaduje vysoko čistené prekurzory.
Azopigment je dôležitý v rôznych plastoch, gumách a farbách (vrátane umeleckých farieb). Má vynikajúce farbiace vlastnosti, hlavne v žltej až červenej oblasti, ako aj dobrú svetlostálosť. Svetlostálosť závisí nielen od vlastností organickej azozlúčeniny, ale aj od spôsobu ich absorpcie na nosiči pigmentu.
Biodegradácia
Aby boli farbivá užitočné, musia mať vysoký stupeň chemickej a fotolytickej stability. V dôsledku tejto stability sa fotolýza nepovažuje za degradačnú dráhu azofarbív. Aby sa predĺžila životnosť produktov farbených azofarbivami, je nevyhnutné zabezpečiť stabilitu proti mikrobiálnemu napadnutiu a testy ukázali, že azofarbivá sa pri krátkodobých testoch za aeróbnych podmienok biologicky odbúravajú zanedbateľne. V anaeróbnych podmienkach však možno pozorovať zmenu farby v dôsledku biodegradácie.[6]
Azofarbivá odvodené od benzidínu sú karcinogény; ich vystavenie sa klasicky spája s rakovinou močového mechúra.[9] V dôsledku toho bola výroba benzidín azofarbív prerušená v 80. rokoch 20. storočia v mnohých západných krajinách.[3]
Európska regulácia
Určité azofarbivá degradujú za redukčných podmienok a uvoľňujú ktorýkoľvek zo skupiny definovaných aromatických amínov. V septembri 2003 bola v krajinách Európskej únie zakázaná výroba a predaj spotrebného tovaru, ktorý obsahuje uvedené aromatické amíny pochádzajúce z azofarbív. Keďže len malý počet farbív obsahoval rovnako malý počet amínov, bolo ovplyvnených relatívne málo produktov.[2]
↑The IUPAC Compendium of Chemical Terminology: The Gold Book. Research Triangle Park, NC : International Union of Pure and Applied Chemistry (IUPAC), 2019. (4.) Dostupné online.DOI:10.1351/goldbook.a00560 (po anglicky)
↑ abPÜNTENER, A., Dr.; PAGE, C., Dr.. European Ban on Certain Azo Dyes [online]. TFL, 2012-08-13, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online.
↑GILLI, Paola; BERTOLASI, Valerio; PRETTO, Loretta. The Nature of Solid-State N−H···O/O−H···N Tautomeric Competition in Resonant Systems. Intramolecular Proton Transfer in Low-Barrier Hydrogen Bonds Formed by the ···OC−CN−NH··· ⇄ ···HO−CC−NN··· Ketohydrazone−Azoenol System. A Variable-Temperature X-ray Crystallographic and DFT Computational Study. Journal of the American Chemical Society, 2002-11-01, roč. 124, čís. 45, s. 13554–13567. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN0002-7863. DOI: 10.1021/ja020589x. (po anglicky)
↑CLARKE, H. T.; KIRNER, W. R. Methyl Red [online]. Organic Syntheses Procedure, 1941, [cit. 2022-10-18]. S. 374. Dostupné online. (po anglicky)
↑BAFANA, Amit; DEVI, Sivanesan Saravana; CHAKRABARTI, Tapan. Azo dyes: past, present and the future. Environmental Reviews, 2011-12, roč. 19, s. 350–371. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN1181-8700. DOI: 10.1139/a11-018. (po anglicky)
↑Health & Safety in the ARts: Painting & Drawing Pigments [online]. City of Tucson, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. Archivované 2009-05-10 z originálu.
↑ENGEL, Eva; ULRICH, Heidi; VASOLD, Rudolf. Azo Pigments and a Basal Cell Carcinoma at the Thumb. Dermatology, 2008, roč. 216, čís. 1, s. 76–80. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN1018-8665. DOI: 10.1159/000109363. (po anglicky)
↑GOLKA, Klaus; KOPPS, Silke; MYSLAK, Zdislaw W. Carcinogenicity of azo colorants: influence of solubility and bioavailability. Toxicology Letters, 2004-06, roč. 151, čís. 1, s. 203–210. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. DOI: 10.1016/j.toxlet.2003.11.016. (po anglicky)