Prof. PhDr. Arne Novák, vlastným menom Arnošt František Marie Novák, (* 2. marec 1880, Litomyšl – † 26. november 1939, Polička) bol český literárny historik a kritik, bohemista a germanista.
Život
Pochádzal zo siedmich detí stredoškolského učiteľa dr. Jozefa Nováka a spisovateľky Terezy Novákovej. Všetkých šesť jeho súrodencov predčasne zomrelo, väčšinou vo veku mladej dospelosti.[1]
Študoval na gymnáziu v Litomyšli a od roku 1895 v Prahe. Maturoval v roku 1898. V rokoch 1898 až 1902 študoval germanistiku a bohemistiku na Karlovej univerzite. V roku 1901 sa zdržiaval na univerzite v Berlíne.
Pôsobil ako stredoškolský profesor v Prahe a Kutnej Hore.
V roku 1906 sa habilitoval na Karlovej univerzite ako docent nemeckej literatúry a roku 1910 rozšíril svoju habilitáciu aj na dejiny literatúry českej. V roku 1920 sa stal riadnym profesorom českej literatúry na Masarykovej univerzite v Brne. V roku 1921 natrvalo presídlil do Brna. Dvakrát, v rokoch 1938 a 1939, bol zvolený za rektora Masarykovej univerzity. Je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej dnes sídli Filozofická fakulta MU.
Od roku 1921 pôsobil ako stály a čelný spolupracovník redakcie Lidových novín. Bol činný aj v časopisoch Volné směry, Pestrý týden, Lumír, Rozhledy ai.
Dielo
Bol veľmi vzdelaný. V jeho diele je zrejmý nadhľad, veľký prehľad, ale aj analytické a hodnotiace schopnosti. Jeho názory ovplyvnili jeho učitelia František Xaver Šalda, Jaroslav Vlček a Josef Pekař. Z jeho diela je patrný vplyv pozitivizmu.
Monografie:
Referencie
- ↑ Dopisy spisovatelky Novákové, jíž děti umíraly jedno za druhým, iDNES.cz, 18. 6. 2013
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arne Novák
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arne Novák na českej Wikipédii.
