Aristión z Parosu

Koré Frasikleia, autor: Aristión, cca 540 pred Kr., Národné múzeum, Atény

Aristión (starogr. Ἀρίστων) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.[1]

Aristión pochádzal z ostrova Paros.[1] Činný bol približne v rokoch 550 až 520 pred Kr. Známy je zo signatúr z podstavcov sôch.[1]

Staroveké písomné správy o sochárovi Aristiónovi chýbajú (zrejme sa stratili). V rokoch 1839 a 1858 sa však v Aténach našli tri fragmenty náhrobného podstavca Antilocha so signatúrou sochára Aristióna.[2] Onedlho bol v aténskom cintoríne Kerameikos objavený ďalší podstavec sochy s jeho podpisom, venovaný zosnulej menom Xenofanté.[3]

Francúzsky filológ Michel Fourmont, ktorý v rokoch 1729 - 1730 navštívil Grécko, opísal blok mramoru (časť podstavca) s nápisom objaveného v kostole Panagia (Panny Márie) v Merende. Nápis bol nečitateľný, ale dal sa čiastočne zrekonštruovať. V roku 1968 podstavec umiestnili do epigrafického múzea v Aténach. O štyri roky neskôr, grécky archeológ Efthymios Mastrokostas počas výkopávok v archeologickej lokalite starobylej územnej jednotky (obcí, démos) Myrrhinous narazil na jedinečný nález dvoch sôch - mladého muža kúra a dievčaťa kory zvanej Frasikleia (socha mala zvyšky polychromie, na základe ktorej sa mohla neskôr zhotoviť rekonštrukcia jej pôvodného vzhľadu) s časťou podstavca, ktorý, ako sa ukázalo, bol kompatibilný s podstavcom z Merandy (po ich spojení sa už dal nápis oživiť).[4]

Koré Frasikleia, rekonštrukcia pôvodného vzhľadu sochy, Pergamonmuseum, Berlin

Nápis na podstavci v iónskej attičtine (jazykovo najbohatší dialekt starej gréčtiny), datovaný do roku 540 pred Kr., je náhrobným epigramom venovaným dievčine Frasikleii:

ΣΗΜΑ ΦΡΑΣΙΚΛΕΙΑΣ· Hrob Frasiklein;
ΚΟΡΗ ΚΕΚΛΗΣΟΜΑΙ budem nazývaná Koré (dievča);
ΑΙΕΙ ΑΝΤΙ ΓΑΜΟΥ navždy, namiesto manželstva
ΠΑΡΑ ΘΕΩΝ ΤΟΥΤΟ som dostala od bohov
ΛΑΧΟΥΣ’ ΟΝΟΜΑ toto meno
- signatúra
Ἀριστίον Παρι[ός μ᾿ ἐπ]ο[ίε]σε Aristión z Paru ma zhotovil.[5]

V 6. storočí pred Kr. existovali dva hlavné typy mramorových sôch: stojaci nahý muž (kúros, mn. č. kúroi) a stojace oblečené alebo zahalené dievča (koré, mn. č. korai). Predovšetkým korai boli venované do chrámov ako obetné dary (niekedy ako znázornenie bohyne), a niektoré slúžili ako náhrobky v cintorínoch (ako v tomto prípade).[6] Pôvodné grécke sochy boli bohato a pestro pomaľované. Postupujúcim časom ich polychrómia zmizla, mramor vybledol a dostal patinu, bronz stratil lesk a zoxidoval do zelena. Nám je tento vzhľad samozrejmý, ale antický Grék by ho celkom určite považoval za neestetický.[7]

Podľa niektorých odborníkov náhrobná stéla hoplitu Aristióna, vytvorená sochárom Aristoklom stála pôvodne na hrobe Aristióna z Paru.[8] Je 2,40 m vysoká. Sochárovi sa podarilo veľmi zručne zachytiť siluetu bojovníka. Datujú ju približne do roku 510 pred Kr.[9]

Referencie a bibliografia

  1. ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
  2. ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1208 [1]
  3. ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1211 [2]
  4. ↑ Mary Clorinda. The Poetics of Appearance in the Attic Korai. Austin : University of Texas Press, 2004. ISBN 0292701802. S. [3].
  5. ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1261 [4]
  6. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
  7. ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 242.
  8. ↑ Elena Walter-Karydi. Künstlerlexikon der Antike. Hamburg : Nikol, 2007. ISBN 978-3-937872-53-7. S. 83-85.
  9. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 73.

Iné projekty