Observatórium bolo známe najmä svojím parabolickým rádioteleskopom, ktorý bol od svojho vybudovania až do roku 2016 najväčším jednoaparátovým rádioteleskopom na svete. Priemer jeho paraboly bol 305 m. Preslávil sa napríklad ako prostriedok na objavenie prvého dvojhviezdneho pulzaru PSR 1913+16 (1974). Slúžil tiež ako zdroj dát projektu SETI@home. Bol umiestený v kráterovitom údolí pohoria Montanas Guarionex a bol nepohyblivý. Orientácia antény za zdrojom sa dala meniť až o 20° smerovaním dipólu v ohnisku rádioteleskopu vzdialenom 210 m od centra hliníkového zrkadla. V ohnisku bolo 12 dipólov na výskum na rozličných vlnových dĺžkach. Prvé pozorovania sa uskutočnili roku 1963 na metrových vlnách so zameraním najmä na ionosferický výskum a rádiolokáciu Mesiaca. Odvtedy bol povrch zrkadla zdokonalený a umožňoval pracovať aj v oblasti centimetrových vĺn pri rozlišovacej schopnosti niekoľkých oblúkových sekúnd. Najvýznamnejšie výsledky observatórium dosiahlo pri rádiolokácii Venuše, výskume rádiového žiarenia Jupitera, medzihviezdneho prostredia a zákrytoch rádiových zdrojov. Vo vzdialenosti 10 km od prístroja bol 30,5 m pohyblivý rádioteleskop, ktorý sa využíval v spojitosti s veľkým teleskopom ako súčasť rádiointerferometra.
Po zemetrasení a narušení upevňovacích lán v novembri 2020 sa 1. decembra2020 visiaca platforma zrútila na tanier. Pristúpilo sa ku kontrolovanej demontáži prístroja.[1]
