Prídavné meno „aromatický“ im bolo dané pred tým, ako bol odhalený fyzikálny mechanizmus, ktorý ich odlišoval, a je odvodený zo skutočnosti, že väčšina z nich má silnú vôňu a bola prvýkrát extrahovaná zo silne aromatických prírodných zdrojov. Konfigurácia šiestich uhlíkových atómov v aromatických zlúčeninách sa označuje ako benzénové jadro, pomenované podľa najjednoduchšieho arénu, benzénu. Arény môžu byť monocyklické alebo polycyklické.
Typy zlúčenín
Niektoré zlúčeniny nezaložené na benzéne dodržiavace Hückelovo pravidlo, ktoré sa nazývajú heteroarény, sú tiež aromatické zlúčeniny. V týchto zlúčeninách je aspoň jeden uhlíkový atóm nahradený heteroatómamikyslíka, dusíka alebo síry. Príkladmi nebenzénových zlúčenín s aromatickými vlastnosťami sú furány, heterocyklické zlúčeniny s päťčlennými kruhmi obsahujúcimi kyslík, a pyridín, heterocyklická zlúčenina so šesťčlenným kruhom obsahujúcim jeden dusíkový atóm.[1] Benzénové jadro sa podľa nových pravidiel kreslí ako dvojitá väzba na každú druhú stranu šesťuhoľníka.
Vznik a príprava
Pripravujú sa väčšinou frakčnou destiláciou z uhoľného dechtu, ale aj reakciami iných uhľovodíkov.
