Apologéti boli filozoficky vzdelaní obhajcovia kresťanstva proti pohanským predsudkom panovníkov a vzdelancov v prvých storočiach existencie kresťanstva. Vo svojich pamätných spisoch na adresu cisárov a vládnucich sa pokúšali presvedčovať o mravnej prevahe kresťanstva a jeho neškodnosti voči štátu. Jedným z najvýznamnejších apologétov bol Justinus Martýr zvaný kresťan vo filozofickom plášti.[1]
Z apológií vynikajú: ako najvyčerpávajúcejšia a najlepšia Órigenesova Κατὰ Κέλσου (lat. Contra Celsum), najranejšia od Kodratusa a najučenejšia od Eusebiosa z Kaisareie.[2]
Zdroje
Pozri aj