Anna Fassatiová (rodená Gíretová; * 27. marec1958, Topoľčany) je slovenská múzejná pracovníčka zameraná najmä na vzdelávanie detí a mládeže.
Životopis
Jej otec Vladimír Gíret pochádzal z Turca a bol účastníkom Slovenského národného povstania. Jej matka Emília Gíretová pochádzala z Liptova. Jej manžel je vedec, odborný manažér a pedagóg Tomáš Fassati.
Detstvo prežila v Topoľčanoch, mladosť v Banskej Bystrici. Neskôr z politických príčin musela odísť s rodinou do Čiech. Spočiatku študovala ekonomiku cestovného ruchu v Banskej Bystrici, neskor v Prahe dejiny umenia a pamiatkovú starostlivosť na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity a teológiu na tej istej škole.
V 80. rokoch pracovala na vzdelávacom oddelení Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, bola tu kurátorkou mnohých výstav a externe spolupracovala s uznávanou banskobystrickou Galériou F. V roku 1990 spoluzakladala Múzeum umenia a dizajnu v Benešove pri Prahe, kde bola koncepcia roky zameraná na netradičné vzdelávanie verejnosti nie k umeniu samotnému, ale k všeobecným hodnotám sociálnym, ekologickým a duchovným.[1] V múzeu vykonávala do roku 2017 funkciu zástupkyne riaditeľa a odbornej pracovníčky (múzeum bolo v 2017 vo svojej pôvodnej premyslenej koncepcii zlikvidované politikmi ČSSD).[2]
Anna Fassatiová s absolventkou Bauhaus Irenou Blühovou v Galérii F v Banskej Bystrici v roku 1983.
Začiatkom 90. rokov sa podieľala na mapovaní a odbornej dokumentácii historických pamiatok stredočeského mesta Votice. Bola zakladajúcou členkou nadácie pre pamiatky Historia Monumenta, ktorá zaistila peniaze na opravu niektorých kultúrnych pamiatok Benešovska. V rokoch 2000 – 2010 bola konzervátorkou pamiatkovej starostlivosti mesta Benešov, je tiež aktívnou organizátorkou podujatí k histórii benešovskej židovskej komunity a predsedníčkou správnej rady pamätníka holokaustu (Pamätník Benešov, o.p.s.). Popri zameraní na architektonické pamiatky sa venovala aj súdobým stavbám, pripravovala oi. napr. každoročný Deň architektúry.
Anna Fassatiová s grófom Sternbergom, čestným členom múzejnej rady, krstí novú grafickú značku múzea od Studia Najbrt.
Podieľala sa na vývoji a zavádzaní mnohých progresívnych múzejných vzdelávacích metód, napr. na prvých interaktívnych expozíciách vizuálneho umenia (koncom 80. rokov),[3][4] laboratóriu elektronickej tvorby (počiatok 90. rokov), experimentálnej učebni druhej gramotnosti (po 2000),[5] prepojenie čitateľskej a vyššej vizuálnej gramotnosti, alebo na výučbovom laboratóriu dizajnu (2010).[6] Na edukáciu architektúry, ktorá bola ešte v 90. rokoch v málo rozvinutom stave, zhromaždila veľkú kolekciu modelových stavebníc z celého sveta. Pripravila robotické tvorivé dielne v benešovskom mini-science parku Experimenta (2016), didaktické interaktívne expozície typografie a fotografie.
Anna Fassatiová s riaditeľom International Institute for Information Design Petrom Simlingerom pri jednej z jeho návštev v benešovskom múzejnom laboratóriu vizuálnej komunikácie.
V Galérii F bola Anna Fassatiová spoluorganizátorkou sympózií protirežimnej sociálno-kritickej fotografie, ktoré viedli k pozornosti Štátnej bezpečnosti a k neskoršiemu uzatvoreniu galérie. V benešovskom múzeu umenia odbornou vedúcou pravidelných tvorivých sympózií „Umelecké dielo vo verejnom priestore“, výstav dizajnu mladého českého šperku a kurátorkou zbierky umenia a dizajnu. Z benešovských sochárskych sympózií bol rad diel trvalo inštalovaný vo verejnom priestore mesta.
K organizovaným vzdelávacím tematikám často pripájala ekológiu. V 80. rokoch spolu s manželom založila v Banskej Bystrici rozsiahle sídliskové arborétum,[7] v Benešove sa začiatkom 90. rokov podieľala na fungovaní infocentra ekológie a pravidelne organizovala pre verejnosť Dni Zeme. Po nežnej revolúcii tiež iniciovala vznik tradície každoročného vianočného stretnutia kresťanov a ďalšej verejnosti na Masarykovom námestí v centre mesta.
Múzeum umenia a designu Benešov, v ktorom Fassatiová pôsobila do roku 2017Osobnosť demokracie Benešovska 2018
V roku 2017 po násilnom ukončení činnosti pôvodnej koncepcie benešovského múzea umenia dostala Anna Fassatiová od predchádzajúcich starostov a zástupcov starostov mimoriadne uznanie za svoju obetavú prácu a v roku 2018 bola ako druhá žena postihnutá miestnym politickým prevratom na návrh verejnosti ocenená titulom „Osobnosť benešovskej demokracie“ (viď ilustrácia). V roku 2021 bola zaradená medzi dve tisícky účastníkov a účastníčok česko-slovenského protikomunistického odboja.[8]
Výber z realizovaných výstav
Československý fotografický kalendár (pravidelná celoštátna prehliadka), Banská Bystrica 1980 – 1990
Čaro starej fotografie (výber zo stredoslovenských zbierok fotografie 19. storočia), B. Bystrica 1883
Sociálne fotografie Ireny Blühovej (slovenská absolventka Bauhausu), 1984
Čajová kultúra, Prvá výstava tejto témy na Slovensku. B. Bystrica 1985
Český fotografický akt, Múzeum umenia Benešov, 1990
Cyklus výstav „Osobnosti českého grafického designu“ (90. roky 20. storočia)
Mnohé výberové výstavy „Bienále Benešovska“ (1990 – 2016)
Cyklus výstav študentskej šperkárskej tvorby UMPRUM, Benešov 2005 – 2016
Tvorba architekta Jaroslava Kadleca, Benešov 2016
Prírastky zbierky umenia a designu, Benešov, január 2017 (výstava po začatí zakázaná a predčasne uzavretá politikom ČSSD)
Výber z novších publikovaných textov
Výuka študentov ČVUT v benešovskom múzejnom laboratóriu ergonómie
Historie secesní budovy hospodářské záložny v Benešově, Benešov 1998 (recenzovaná monografia)
Galéria F Banská Bystrica 1980–1990, Spomienka na režimu nepohodlnú galériu, Benešov, 2001, ISBN 809037980X
Muzeum umění Benešov u Prahy 2002, Benešov, 2002, ISBN 8090314422
Český web sociální reklamy, In: Atelier č. 7, Praha, 2006
Kapitoly z dějin Muzea umění a designu Benešov 1990–2010, Benešov 2011, ISBN 9788087400074
.png)
_Anna_Fassatiov%C3%A1_s_Irenou_Bl%C3%BChovou.jpg)
