Andrej Škrábik

Andrej Škrábik
13. diecézny biskup banskobystrický
biskup – ornament
Andrej Škrábik - štít erbu
Funkcie a tituly
Biskup banskobystrický
1943 — 1950
Predchodca Marián Blaha Jozef Feranec Nástupca
Pomocný biskup-koadjútor banskobystrický
1941 — 1943
Biografické údaje
Narodenie13. máj 1882
Rajec
Úmrtie8. január 1950 (67 rokov)
Banská Bystrica
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka17. september 1904 (22 rokov)
Biskup
Konsekrácia17. september 1939 (57 rokov)
Nitra
SvätiteľKarol Kmeťko
nitriansky biskup
SpolusvätiteliaPavol Jantausch
apoštolský administrátor Trnavskej administratúry
Michal Buzalka
pomocný biskup trnavský
Odkazy
Andrej Škrábik na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Andrej Škrábik

ThDr. Andrej Škrábik (* 13. máj 1882, Rajec – † 8. január 1950, Banská Bystrica) bol rímskokatolícky kňaz, biskup, náboženský spisovateľ.

Životopis

Študoval na gymnáziu v Žiline a v Nitre, filozofiu a teológiu na univerzite v Budapešti. 17. septembra 1904 bol vysvätený za kňaza[1] a v roku 1911 dosiahol titul doktora teológie. V roku 1929 bol vymenovaný za nitrianskeho kanonika, neskôr za generálneho vikára nitrianskeho biskupstva.[2] 12. augusta 1939 bol menovaný za titulárneho biskupa scyrského a pomocného biskupa nitrianskeho. 17. septembra 1939 bol vysvätený za biskupa, hlavným svätiteľom bol arcibiskup Karol Kmeťko, spolusvätitelia boli Pavol Jantausch a Michal Buzalka.[1] V roku 1941 sa stal biskupom-koadjútorom banskobystrického biskupa Mariána Blahu. Po jeho smrti sa automaticky stal banskobystrickým biskupom. Preniesol sídlo biskupa zo Sv. Kríža nad Hronom (teraz Žiar nad Hronom) do Banskej Bystrice.[3] Počas SNP ukryl v seminári a v biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici mnoho politických exponentov a zachránil ich pred prenasledovaním. Spolu s Dr. Jánom Balkom, verejným činiteľom v Banskej Bystrici, sa zaslúžil o záchranu desiatich významných činiteľov SNP, ktorých mali Nemci popraviť.[4] Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 mal byť pre svoje nekompromisné postoje postavený pred súd, čomu zabránila jeho choroba a predčasná smrť 8. januára 1950.[2]

Andrej Škrábik poznal rodinu Jána Langoša, neskoršieho disidenta a ponovembrového minister vnútra ČSFR. „Môj malý Johan“ – s týmito slovami ho občas brával na kolená. Malého Janka fascinovala nielen jeho bohatá knižnica a organ, ale aj fakt, že napriek zákazu slúžil denne svätú omšu: stál pritom pri okne s roztiahnutými závesmi, ktoré aj napriek naliehaniu príbuzných odmietal zatiahnuť. Nie zriedka sa pri tom okne pristavili a v modlitbe vytrvali okoloidúci.[5]

Banskobystrická kalvária, pamätná tabuľa na biskupa A. Škrábika

Dr. Škrábik bol vysokoškolský profesor teológie, predseda Diela šírenia viery na Slovensku, riaditeľ náboženských základín, sudca cirkevného súdu, organizátor misijného diela. Bol autorom polemických prác na obranu katolíckej cirkvi a náboženstva, ale aj príručky slovenského jazyka pre Maďarov. Prispieval do viacerých novín a časopisov.

Dielo

  • Úvod do reči slovenskej, Nitra 1919
  • Ján Hus vo svetle pravdy, Trnava 1923
  • Červené slovensko, 1. vyd, Trnava 1925
  • Červené slovensko, prepracované 2. vyd, Trnava 1926
  • Rímska otázka, Trnava 1930
  • Misijným svetom, Trnava 1940

Referencie

  1. ↑ a b David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-20]. Kapitola Bishop Andrej Skrábik : Catholic-Hierarchy. (angl.)
  2. ↑ a b Spomienka na Mons. Škrábika. Katolícke noviny (SSV), 2. jún 2002, čís. 22. Dostupné online [cit. 2012-12-20]. ISSN 0139-8512. [nefunkčný odkaz]
  3. ↑ Biskupstvo Banská Bystrica. Z histórie Banskobystrickej diecézy : Banskobystrická diecéza [online]. REV. 2011-08-23, [cit. 2012-12-20]. Dostupné online.
  4. ↑ Verejná knižnica M. Kováča B. Bystrica. Škrábik, Andrej, 1882 – 1950 [online]. [Cit. 2012-12-20]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  5. ↑ BÁN, Andrej. Iný minister vnútra. .týždeň, 2016, čís. 25. Dostupné online [cit. 2016-01-30]. ISSN 1336-653X.

Literatúra

Externé odkazy

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Marián Blaha 		biskup banskobystrický
1943 — 1950 		Sedisvakancia
(do 1973)
Nástupca
Jozef Feranec