Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu, spravidla definovaného weberovsky ako „monopolu na legitímne použitie násilia na danom území“, a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školyMurray Rothbard.[1]
Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré na rozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Tvrdia, že nikto nemá právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Verejný záujem považujú za záujem konkrétnych jednotlivcov a za najväčšiu motiváciu pokladajú majetok a česť jednotlivca.
Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici 20. storočiaekonómMurray Rothbard, ktorý bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy, a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v 19. storočí, Gustave de Molinari. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. David D. Friedman a Hans-Hermann Hoppe.
Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti stredovekýIsland.
Anarchokapitalizmus a klasický liberalizmus
Liberalizmus stavia slobodu jednotlivca na prvé miesto. Každý jednotlivec má podľa téz prirodzeného práva zaručené právo na život, slobodu a majetok. Trh je len miestom stretávania sa záujmov jednotlivcov, pôsobením "neviditeľnej ruky trhu" dochádza k naplneniu individuálnych záujmov. Klasickí liberáli však prikladajú štátu určitý význam - hoci je na úkor osobnej slobody, tak je nutný pre zachovanie prirodzených práv.
Anarchokapitalisti odmietajú akúkoľvek formu donucovania v podobe štátu. Uznávajú ale dobrovoľný štát, ktorý by fungoval ako forma inštitúcie v rámci voľného trhu a bol založený na dobrovoľnej občianskej účasti, dobrovoľnom platení daní a pod. V tom sa líšia od väčšiny ostatných anarchistických smerov, a ktoré už len samotné slovo anarchokapitalizmus považujú za oxymoron. Ideologicky najbližším liberálnym smerom k anarchokapitalizmu je minarchizmus.
Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva.
Referencie
↑ABJORENSEN, Norman. Historical Dictionary of Democracy. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2019-06-15. Google-Books-ID: cNSSDwAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-1-5381-2074-3. (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anarchokapitalismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
