Amos Oz, pôvodne Amos Klausner, (* 4. máj 1939, Jeruzalem, Britský mandát v Palestíne – † 28. december 2018[1], Tel Aviv, Izrael) bol izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista. Bol profesorom literatúry na Ben Gurionovej univerzite v Be'er Ševe.
Životopis
Narodil sa v Jeruzaleme, vyrastal v štvrti Kerem Avraham v dome na Amosovej ulici č. 18. Jeho rodičia, Jehuda Arje Klausner a Fanja Musman, boli sionistickí prisťahovalci z východnej Európy. Ozov otec študoval dejiny a literatúru v litovskom Vilniuse, v Jeruzaleme pracoval ako knihovník a spisovateľ. Jeho starý otec z matkinej strany vlastnil mlyn v Rovne na západnej Ukrajine a v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Haify. Rodina patrila medzi pravicových revizionistických sionistov. Ozov prastrýko Josef Klausner bol pri voľbe prezidenta v roku 1948 protikandidátom Chaima Weizmanna za stranu Cherut. Napriek tomu, že rodina bola náboženstvu odcudzená, navštevoval Oz náboženskú školu Tachkemoni - rodičia ho odmietli dať do socialistickej školy, pretože hlboko nesúhlasili s jej ideológiou. Strednú školu absolvoval v Rechavji.
Keď mal Oz 12 rokov, spáchala jeho matka samovraždu. Táto udalosť ho hlboko poznamenala. Stal sa socialistickým sionistom a v pätnástich rokoch začal žiť v kibuci Chulda. Tam ho adoptovala rodina Chuldajovcov (ich prvorodený syn Ron Chuldaj je dnes primátorom Tel Avivu). V tej dobe si mladý Amos zmenil priezvisko na „Oz“, čo v hebrejčine značí „sila". V kibuci Chulda žil a pracoval až do roku 1986, kedy sa so svojou ženou Nily presťahoval do Aradu kvôli astmatickému ochoreniu ich syna Daniela. Po prvých spisovateľských úspechoch Oz postupne znižoval mieru svojej zainteresovanosti v bežných aktivitách kibucu: umožňovali mu to jeho honoráre, ktorými dostatočne prispieval na chod kibucu.
Na konci 50-tych rokov slúžil Oz v izraelskej armáde v jednotke Nachal, zúčastnil sa potýčiek na izraelsko-sýrskej hranici. Počas Šesťdňovej vojny slúžil v tankovej jednotke na Sinaji, počas Jomkippurskej vojny slúžil na Golanských výšinách.
Po službe v jednotke Nachal študoval filozofiu a hebrejskú literatúru na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V roku 1965 mu vyšla prvá zbierka poviedok Zeme šakalov (hebr. Arcot ha-tan). Jeho prvý román, Inde (Makom acher), vyšiel v roku 1966. Od tej doby vydával každý rok jednu knihu vo vydavateľstve Strany práce Am Oved („Pracujúci ľud"). Toto vydavateľstvo neskôr opustil a podpísal zmluvu s vydavateľstvom Keter, ktoré mu poskytlo mesačný plat bez stanovenej publikačnej frekvencie.
Napísal 18 kníh a asi 450 článkov a esejí v hebrejčine. Jeho diela boli preložené do asi 30 jazykov. Je nositeľom množstva izraelských a medzinárodných ocenení: v roku 1986 mu bola udelená Bialikova cena, v roku 1997 obdržal z rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca Rad čestnej légie. V roku 1998, pri príležitosti 50. výročia vzniku štátu Izrael, získal najprestížnejšiu štátnu cenu: Cenu Izraela. V roku 2005 mu bola vo Frankfurte nad Mohanom udelená prestížna Goetheho cena za literatúru.
Politické názory
Bol známym obhajcom mierovej koexistencie dvoch susedných štátov - Izraela a Palestíny.
Dielo
V slovenčine a v češtine vyšlo:
- Poznať ženu. Z angličtiny preložil Pavel Vilikovský. Slovenský spisovateľ, 1995. ISBN 80-220-0641-6. Hebrejský originál: La-da'at iša (Keter & Am Oved, 1989).
- Černá skříňka. Z hebrejského originálu Kufsa šchora (Am Oved, 1987) preložila Jiřina Šedinová. Mladá fronta, 1993. ISBN 80-204-0410-4.
- Mír, láska a kompromis. Z hebrejčiny a angličtiny preložili Jiřina Šedinová a Milan Macháček. Mladá fronta, 1997. ISBN 80-204-0585-2. Výber z esejí.
- Fima. Z hebrejského originálu Ha-macav ha-šliši (Keter, 1991) preložila Jiřina Šedinová. Mladá fronta, 1998. ISBN 80-204-0714-6.
- Panter ve sklepě. Z hebrejského originálu Panter ba-martef (Keter, 1995) preložila Jiřina Šedinová. Mladá fronta, 1999. ISBN 80-204-0763-4.
- Až do smrti. Z hebrejského originálu Ad Mavet (Sifrijat poalim, 1971) preložili Mariana Švecová a Lenka Kvasničková. Paseka, 2002. ISBN 80-7185-459-X.
- Můj Michael. Z hebrejského originálu Michael šeli (Am Oved, 1968) preložili Lenka Bukovská a Mariana Fisher. Paseka, 2005. ISBN 80-7185-688-6.
- Jak vyléčit fanatika. Z anglického originálu Help Us to Divorse (Vintage, Londýn 2004) preložil Milan Macháček. Paseka 2006
- Příběh o lásce a tmě (angl. A Tale of Love and Darkness). Z hebrejského originálu Sipur al ahava ve-chošech (Keter 2003) preložil Michael Žantovský. Paseka 2009. ISBN 978-80-7185-998-7, autobiografický román.
Z ďalších diel (v zátvorke doslovné preklady názvov):
- La-ga'at ba-majim, la-ga'at ba-ruach (Dotknúť sa vody, dotknúť sa vetra), 1973
- Har ha-eca ha-ra'a (Hora zlej rady), 1976
- Al tagidi lajla (Nevolaj to noc), 1994
- Pit'om ba-omek ha-ja'ar (Nečakane v hlbinách lesa), 2005
- Al midronot har ga'aš (Na svahoch sopky), 2006
Referencie
- ↑ CAIN, Sian. Israeli novelist Amos Oz dies aged 79. The Guardian, 2018-12-28. Dostupné online [cit. 2018-12-28]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amos Oz
Externé odkazy
