Alexios III. Angelos (byzant.Ἀλέξιος Γʹ Ἄγγελος, lat.Alexius III. Angelus, vládol ako Alexios (III.) Komnénos[1]; * okolo 1153[2] – † 1211/1212, Nikaia) bol byzantskýcisár v rokoch 1195 až 1203. Na trón sa dostal po prevrate proti svojmu bratovi Izákovi II., ktorého nechal oslepiť a uväzniť. Počas štvrtej križiackej výpravy a obliehania Konštantínopola v roku 1203 ušiel z mesta aj so štátnym pokladom.[3][1]
Alexios III. býva považovaný za slabého cisára. Jeho štátny prevrat mal pre Byzantskú ríšu katastrofálne následky. Byzantská prestíž na Balkáne výrazne klesla. Jeho neschopnosť pomôcť svojmu zaťovi Štefanovi Prvovenčanému spôsobila, že sa Srbi obrátili o pomoc k Bulharom. Alexiove ťaženia proti Bulharom sa skončili porážkami a jeho intrigy a diplomacia boli rovnako neúspešné, keďže nový bulharský vládca Kalojan uznal autoritu pápežstva namiesto Konštantínopola.[4]
Po nástupe svojho brata, Izáka II., na trón sa Alexios smel v roku 1191 vrátiť do Konštantínopola a bol mu udelený titul sebastokratora. V roku 1195 bol počas cisárovej neprítomnosti prehlásený byzantskými vojskami za cisára. Alexios nechal svojho brata, cisára Izáka II., následne pri Stagire v Macedónsku zajať oslepiť a uväzniť.[1][2][4]
Alexios bol slabým a extravagantným cisárom. Jeho štátny prevrat, slabá vnútorná i zahraničná politika mali pre ríšu katastrofálne následky.[4] Alexios sa nezaujímal o domácu politiku. Značnému vplyvu sa tešila jeho manželka Eufrousyna Dukaina Kamaterina (aj Kametéra). V roku 1201 sa Alexiovi podarilo potlačiť vzburu Jána Komnéna, prezývaného Tlstý, no jeho moc v odľahlých provinciách ríše sa stávala čoraz iluzórnejšou. Vojsko muselo viesť dlhé a vyčerpávajúce boje s kniežaťami Ivankom a Dobromirom Chrsom, ktorí kedysi slúžili cisárstvu, ako aj s rebelmi Ioannom Spiridonakom a Manuélom Kamitsom. Na Peloponéze sa vyvinula polosamostatné panstvo Leona Sgoura, ktorý na konci Alexiovej vlády úplne prestal rešpektovať centrálnu moc.[1][2] Preferencia Janova a Pisy namiesto Benátok[2] rozšírila nepriateľstvo tohto talianskeho mestského štátu, ktoré prispelo k tomu, že štvrtá križiacka výprava skončila namiesto bojov s moslimami plienením Konštantínopola.
.png)