Kanál býva výraznejšie rozvodnený najmä v období topenia snehovej pokrývky v Podslanskej pahorkatine a pri vyššom úhrne zrážok, naproti tomu pri nízkom úhrne zrážok, najmä v letnom období, vyschýna. Ako uvádza kochanovský geológ Július Magyar: „Množstvo vody v nich [potôčikoch a regulovaných kanáloch orientovaných v severojužnom, severozápadno-juhovýchodnom smere], podobne ako v potoku Trnávka, závisí od množstva zrážok v priebehu kalendárneho roka. Ich hladiny kolíšu od najvyššej úrovne počas jari a jesene, k nízkej úrovni vody v lete (júl – august). [...] značnú časť roka trpia na nedostatok vody a väčšina z nich v suchom lete dosahuje minimálny vodný stav, sú na hranici kolapsu hygieny toku, prípadne vysychajú. V období priaznivom na zrážky majú dostatok, a nadbytok vody...“[3]
Dejiny
Tento vodný tok bol zaznačený už v prvom vojenskom mapovaní (1763 – 1785),[4] na ktorom pramení pod Albínovskou horou a smeruje na juhovýchod, avšak jeho ústie nie je zaznačené.
Na druhom vojenskom mapovaní (1806 – 1869)[5] je znázornený ako krátky potok s dĺžkou len cca 1 km, ktorého koryto končí cca 180 m východne od cesty z Kochanoviec (Kochanovcze, maď.Kohány) do osady Albínov (Olbyno, maď. Albin).
Tretie vojenské mapovanie (1869 – 1887)[6] ho znázorňuje už ako tok s regulovaným korytom, prameniaci pri samote (zu Albin) juhozápadne od Albínova (Psz Albin) a vlievajúci sa do Višňovského potoka (Kumenec p.) pri západnej strane cesty z Hriadok (Gerenda) do Dvorianok (Téhna).
↑Gibala, Peter (1996), Územný obvod Sečovce, Sečovce: GIPRO IPK (vyd. December 1996). Nástenná mapa umiestnená vo vestibule pracoviska Úradu práce, rodiny a sociálnych vecí Trebišov v Sečovciach.
↑Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 15, ISBN80-968043-8-3.
