Hlavnou dopravnou činnosťou spoločnosti je doprava cestujúcich a nákladu medzi ostrovmi a atolmi Francúzskej Polynézie. Okrem pravidelných letov vykonáva aj charterové lety, administratívne, školské, lekárske výmeny a iné aktivity na poli avioniky a rozvoja regiónu.
Air Tahiti pokrýva sieť 47 ostrovov, na ktorých spája viac ako 90% populácie Francúzskej Polynézie. Operuje na rozlohe veľkej ako Európa (5.5 miliónov štvorcovým kilometrov). Najbližší ostrov k Tahiti je Moorea, vzdialený iba 15 km a let trvá necelých sedem minút. Naproti tomu najvzdialenejším je ostrov Mangareva v Gambiérach, vzdialený 1 600 km a non-stop let turbovrtuľovým ATR trvá 3,5 h.[1][2]
V rámci potrieb regiónu má niektoré lietadlá ATR špeciálne upravené, aby boli rýchlo prekonfigurovateľné z osobných na nákladné. Väčšinou sa jedná o objednávky prepravy ustríc alebo poľnohospodárskych produktov ako kvety, ovocie, zemiaky a pod.
Flotila ATR
10 z 12-tich lietadiel flotily Air Tahiti sú turbovrtuľové lietadlá typu ATR. Ich servisný cyklus je 400 hodín a vykonávaný technickým a servisným centrom spoločnosti, certifikovaným výrobcom lietadiel. Za týmto účelom spoločnosť založila dcérsku spoločnosť Pacific Sun, ktorá sa zameriava primárne na servis a opravy domácej flotily ATR. Poskytuje však aj medzinárodný servis a asistenciu na letisku vo Faa’a.
Spoločnosť zároveň na tahitskom letisku vykonáva asistenciu pre iné medzinárodné aerolinky ako check-in a boarding pasažierov a batožín, čistenie a údržbu kabín, manipuláciu a manažment medzinárodných zásielok.
Sieť letísk Francúzskej Polynézie je pomerne netypická. Popri 47 letísk s asfaltovoudráhou je množstvo menších letištných dráh len z tarmacu alebo drveného koralu.
Ďalšou zvláštnosťou sú lety väčšinou len počas slnečných hodín dňa. Iba 11 dráh letísk je vybavených svetelnou navigáciou pre pristávanie za znížených svetelných podmienok alebo v noci.
Ako bezpečnostné opatrenie počas letov ponad vody je štandardom dodržiavať bezpečnú vzdialenosť od diverzných letísk. To by znamenalo lietať „naokolo“. Aby Air Tahiti toto obmedzenie prekonalo, muselo uspieť pri certifikovaní na ETOPS (Extended Twin Operation) pre lietadlá jej flotily. Je to prvá letecká spoločnosť, ktorá túto certifikáciu získala pre ATR72.
Air Tahiti má v zázname jedinú nehodu. 18. apríla 1991 nastala porucha motoru lietadla Dornier 228 F-OHAB pri pristávaní na letisku Nuku Hiva. Pokus o pristátie na vodnej hladine neprežilo 10 z 20-tich pasažierov.
.jpg)
