PROFILPELAJAR.COM

	Abrahám
	prvý starozákonný prorok a patriarcha, praotec Hebrejov a Arabov
	; Rembrandt van Rijn, Obetovanie Izáka, olej na plátne, 1636, dnes Ermitáž, Petrohrad
Biografické údaje
Rodné meno	Abrám/Abram
Meno v gréčtine	starogr. Ἀβραάμ – Abraam
Meno v latinčine	lat. Abraham/Abrahamus
Meno v hebrejčine	hebr. אַבְרָהָם‎‎ – Avraham/אַבְרָם – Avram
Meno v inom jazyku	aramejsky ܐܒܪܗܡ – Abrohom; jidiš Awroham; arab. إِبرَاهِيْم‎‎ – Ibráhím
Význam mena	otec množstva, otec mnohých národov (kmeňov)
Zmienky	Biblia, Tanach, Midraš Tanchuma, Midraš raba, Korán, Ginza Rabba Kniha Mormónova, Kniha Abrahámova
Narodenie	okolo roku 1813 pred. Kr.; Ur
Úmrtie	okolo roku 1638 pred. Kr.; Hebron
Hrob	jaskyňa Machpeĺa v Hebrone
Štát pôsobenia	Blízky východ
Rodina a vzťahy
Rodičia	Terach (otec), Amasla (matka)
Príbuzní	Lót (synovec)
Súrodenci	Nachor, Aran, Sára (nevlastná sestra a manželka)
Manželka	Sára, Hagar (konkubína), Ketura
Deti	Izmael, Izák, Zamram, Jeksan, Madan, Madián, Jesbok, Sue
Potomkovia	Jakub a Ezau (synovia Izáka), Dina (dcéra Jakuba), dvanásť kmeňov Izraela
Svätec
Sviatok	9. október (Katolícka cirkev, Pravoslávna cirkev, Protestantské cirkvi); 21. august (Pravoslávna cirkev, Koptská ortodoxná cirkev, Etiópska ortodoxná cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev); 17. január, 26. december (Arménska apoštolská cirkev); 23. január, 22. február, 24. marec, 23. máj, 22. jún, 22. júl, 25. september, 25. október, 24. november (Etiópska ortodoxná cirkev); 22. august, 6. október, 16. decembra (Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev)
Úcta	Kresťanstvo, Judaizmus, Islam a ostatné abrahámovské náboženstvá
Atribúty	bielovlasý starec s dlhou bradou, nôž, baránok, chlapec (Izák) na oltári, anjel zadržujúci ruku, traja muži/anjeli (symbol Najsvätejšej Trojice)
Patrón	pohostinnosti a Katolíckej cirkvi v Kazachstane
Odkazy
	Abrahám; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Abrahám (staršie (napr. v Palkovičovej Biblii) a v českých prekladoch Biblie Abraham; zriedkavo Abráhám; hebr. אברהם – novoheb. Avraham, heb. podľa tiberiadskej vokalizácie Avráhám; lat. Abrahamus; arab. إبراهيم Ibráhím) je biblická postava zo starozákonnej knihy Genezis, patriarcha, od ktorého odvodzujú svoj pôvod Židia a cez syna Izmaela aj Arabi. Jeho meno je doložené v mezopotámskych klinopisných textoch z 2. polovice 3. tisícročia pred Kr.^[2]

Abrahám je predstavovaný ako vzor človeka, ktorý sa spolieha na Božie zasľúbenia. Tri hlavné monoteistické náboženstvá: judaizmus, kresťanstvo a islam sa hlásia k Abrahámovi ako praotcovi viery. Od Abraháma sa odvodzujú vyvolení Izraela a ich domáce právo na zem Kanaán.

Biblický príbeh

Jeho meno sa v Biblii uvádza dvojako. Abram (heb. podľa tiberiadskej vokalizácie Avrám – doslova "vznešený otec") vyvolený za praotca Hebrejov (Gen. 14, 13) dostáva od Boha spolu s novým poslaním aj nové meno – Abrahám (otec národov).

Prostredníctvom Sema (Šéma) je Abrahám Nóachovým potomkom z deviateho pokolenia. S rodinou svojho otca Táreho (Teracha) sa presťahoval z hlavného mesta sumerskej ríše, mesta Ur do Haranu (Cháranu) v severnej Mezopotámii. Mal 75 rokov, keď dostal Boží príkaz, aby opustil vlasť svojich predkov a odišiel do Kanaánu. Abrahám sa tam s manželkou Sárou (Saraj), synovcom Lotom (Lótom) a

služobníctvom vydal a pôsobil tam ako patriarcha rodu. Keď v tej oblasti vypukol hladomor, presťahovali sa do Egypta.^[2]

Tu Abrahám, aby ho nezabili, vyhlásil, že Sára je jeho sestra. Tak sa Sára dostala do faraónovho háremu a Abrahám bol bohato obdarovaný. Boh vtedy potrestal faraóna ťažkými ranami, preto faraón vrátil Sáru Abrahámovi a vyhnal ich z krajiny. (Podobný príbeh sa stal aj v krajine Abímelecha).^[3]

V Kanaáne sa Abrahám a Lot (Lót) rozišli, aby medzi nimi nevznikli spory o pastviny. Lot (Lót) si vybral úrodnejšiu oblasť okolo Sodomy a Gomory, zatiaľ čo Abrahám sa usadil pri Hebrone (Chebróne),^[4] kde si neskôr kúpil aj rodinnú hrobku. Keď sa dozvedel, že Lota (Lóta) zajali nepriateľské vojská (kráľ Elamu), išiel mu so svojimi ozbrojenými sluhami na pomoc a vyslobodil ho. Víťazne sa vracajúceho Abraháma privítal chlebom a vínom Melkicedek (Melchisedech), kráľ Sálema (asi Jeruzalem).^[2]^[5]

Abrahám a Sára nemali deti, preto Sára ponúkla Abrahámovi svoju egyptskú slúžku Agar (Hagar), ktorá mu porodila syna Izmaela. (Abrahám sa po smrti Sáry oženil s Keturou, ktorá mu porodila šesť synov.)^[6] Boh však sľúbil Abrahámovi syna od Sáry a uzavrel s ním a s jeho potomstvom večnú zmluvu (hebr. brit), ktorej vonkajším znakom je obriezka (hebr. brit mila). Jedného dňa sa Abrahámovi zjavil sám Boh v podobe troch mladých mužov (anjelov), aby potvrdil sľub o narodení syna, presvedčil sa o hriešnosti Sodomy a Gomory a zničil obidve hriešne mestá. Keď sa narodil sľúbený syn Izák, Abrahám mal 100, Sára mala 91 a jej syn Izmael mal 14 rokov.^[2]

Obetovanie Izáka

Boh podrobil Abraháma skúške viery: Prikázal mu, aby svojho milovaného syna obetoval. Abrahám bol pripravený priniesť túto obeť, ale Boh mu v tom na poslednú chvíľu zabránil. Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda. Abrahám zomrel vo veku 175 rokov, keď sa Izákovi postaral o ženu v osobe Rebeky.^[6]^[7]

Abraháma pochovali jeho synovia Izák a Izmael v jaskyni Machpéla.^[2]

Abrahám vo filme

1994 – Abraham, Nemecko/Taliansko/USA, réžia: Joseph Sargent, 175 min^[8]

Referencie

↑ ^a ^b ABRAHAM. In: KANTOR, Máttis. The Jewish Time Line Encyclopedia. New York : Jason Aronson, 1993. ISBN 978-0-87668-229-6. S. 15, 17. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Abrahám. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 27.
↑ Genezis, kapitola 20 [online]. . Dostupné online.
↑ Genezis, kapitola 13 [online]. . Dostupné online.
↑ Genezis, kapitola 14 [online]. . Dostupné online.
↑ ^a ^b Genezis, kapitola 25 [online]. . Dostupné online.
↑ Genezis, kapitola 24 [online]. . Dostupné online.
↑ Abraham (TV film) [online]. ČSFD, [cit. 2012-01-30]. Dostupné online. (česky)