7,62 × 39mm (tiež 7.62 Soviet alebo .30 Russian Short)[1] je skrátený puškovýnáboj s bezokrajovou nábojnicou fľašového tvaru vyvinutý v ZSSR počas druhej svetovej vojny. Kvôli celosvetovému rozšíreniu sovietskych pušiek SKS a AK-47, ako aj ľahkých guľometov RPD a RPK je strelivo používané ako vojenskými, tak civilnými zbraňami.
Krátko po druhej svetovej vojne vznikla útočná puška AK-47, ktorá sa neskôr stala najrozšírenejšou vojenskú puškou na svete a 7,62 × 39mm zostal sovietskym štandardným nábojom až do 70. rokov, kedy bol v sovietskych službách z veľkej časti nahradený nábojom 5,45 × 39 mm, ktorý bol predstavený spolu s novou puškou AK-74. V 21. storočí ostáva 7,62 × 39 mm bežne využívaný, a to aj pre novo vyvinuté pušky ako je AK-15.
Pôvodne sa v tomto náboji používala strela M43. Problém ale bol v tom, že pri prelete tkanivami boli veľmi stabilné. Túto stabilitu začala strácať až po približne 30 cm. Takže ak strela nezasiahla nejaký životne dôležitý orgán, tak rana bola relatívne malá a rýchlo sa liečila.
M67
V 60. rokoch 20. storočia sa v Juhoslávii experimentovalo s novou konštrukciou strely. Výsledkom bola strela typu M67. Tá bola o niečo dlhšia a mala menej plochou základňu ako M43, čo sa dosiahlo najmä odstránením jadra z mäkkej ocele. Vďaka tomu došlo k posunutiu ťažiska viac dozadu v porovnaní s M43. Takže pri prelete tkanivami sa strela destabilizovala o takmer 17 cm skôr. Destabilizácie znamená, že strela prestane byť natočená špičkou dopredu, ale začne rotovať okolo osi kolmej k najdlhšiemu rozmeru. Teda v niektorých chvíľach letí skrz tkaniva natočená bokom. To má za následok veľmi širokú ranu, ktorá sa dlho lieči.
Vzhľadom k tomu, že nedochádza ku fragmentácii strely (ako napr. pri 5,56 × 45 mm NATO), spôsobená zranenie nemusí byť stále príliš závažná.
