3M6 ŠMEL (pôvodne 3M6 Šmeľ, rusky 3М6 Шмель - čmeliak, označenie NATO: AT-1 Snapper) je diaľkovo navádzaná protitanková raketa bývalého ZSSR. Vzhľadom na svoju veľkú hmotnosť a rozmery, bola príliš ťažká a veľká na nosenie vojakmi ako ručná zbraň, tak sa často upevňovala na špeciálne upravené vozidlá alebo vrtuľníky.
Vznik a vývoj
3M6 Šmeľ bol vyvíjaný na princípe západného ATGM v SKB Gladkostvolnoi artillerii v Kolomni. Vývoj rakety postupoval rýchlo a prvé nekontrolované testy sa uskutočnili v apríli 1958, hneď po nich nasledovali kontrolované testy v júni a júli 1958. V apríli 1959 bola prvýkrát predstavená veliteľstvu ozbrojených síl. 1. augusta 1960 bola prijatá do aktívnej služby a verejnosti predstavená v roku 1963.
Existovali dva druhy nosičov rakiet 3M6 Šmeľ:
2P26 umiestnená na ľahkom neobrnenom terénnom vozidle GAZ 69 so štyrmi odpaľovacími koľajami mieriacimi dozadu. Riadiaca stanica mohla byť umiestnená v 30 m vzdialenosti od vozidla. Takéto zariadenie bolo do služby prijaté v roku 1960.
2P27 umiestnená na obrnenom vozidle BRDM-1, s tromi odpaľovacími koľajami, ktoré boli chránené pancierovým krytím. Do služby prišlo v roku 1964.
Technický popis
Protitanková riadená raketa 3M6 Šmeľ sa skladala z dvoch častí. Prvou bola kumulatívna hlavica s trhavou náplňou a nárazovým zapaľovačom. Tuhú časť tvoril samotný trup rakety. V ňom bol umiestnený raketový pohonný systém, palubný riadiaci systém a zdroj energie. Na zadnej časti trupu boli štyri mohutné stabilizačné plochy s pohyblivými krídelkami. Pohonný systém sa skladal zo štartovacieho a letového motoru. Obidva motory používali tuhé pohonné hmoty. Použiteľnosť rakety bola v rozmedzí 500 až 2 200 m. Riadiaci systém bol dvojkanálový s ručnými povelmi prenášanými cez kábel a zameriavaný vizuálnym sledovaním cieľa. Operátor obsluhoval elektronický blok, ktorý bol napojený na riadiaci pult s vlastným napájaním. K pultu sa vždy pripájala vodičom raketa, ktorú operátor riadil. Na zameranie cieľa a sledovanie rakety počas letu slúžil optický zameriavač.