| 2005 BS1 |
| planétka |
| Objav |
|---|
| Objaviteľ | Lincoln Laboratory ETS |
|---|
| Dátum objavu | 16. január 2005 |
|---|
| Označenia | 2005 BS1 |
|---|
| Kategória | ? |
|---|
Elementy dráhy
Epocha 16. január 2005 |
|---|
| Excentricita (e) | 0,5667 |
|---|
| Veľká polos (a) | 294,049 422 Gm (1,9656 AU) |
|---|
| Perihélium (q) | 127,400 384 Gm (0,8516 AU) |
|---|
| Afélium (Q) | 460,698 459 Gm (3,0796 AU) |
|---|
| Obežná doba (P) | 1006,56 d (2,7558 a) |
|---|
| Priemerná obežná rýchlosť | ? km/s |
|---|
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i) | 2,6451° |
|---|
| Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 113,6930° |
|---|
| Argument perihélia (ω) | 308,3358° |
|---|
| Stredná anomália (M) | ?° |
|---|
| Fyzikálne vlastnosti |
|---|
| Rozmery | ~ 12 m (<20 m) m |
|---|
| Hmotnosť | ~ 2,2 × 106 kg |
|---|
| Hustota | ~ 2,4 g/cm³ |
|---|
| Povrchová gravitácia | ? m/s² |
|---|
| Úniková rýchlosť | ? km/s |
|---|
| Rotačná perióda | ? d |
|---|
| Spektrálna trieda | ? |
|---|
| Absolútna veľkosť | 27,299 |
|---|
| Albedo | ? |
|---|
| Priemerná povrchová teplota | ? K |
|---|
|
2005 BS1 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže veľmi priblížiť k Zemi, bola zaradená medzi potenciálne nebezpečné telesá (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.
Popis objektu
Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba krátko počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.
História
Planétku objavili 16. januára 2005 okolo 08:20 svetového času (UTC) na Lincoln Laboratory ETS. Dňa 13. januára 2005 v 10:11 UTC preletela v minimálnej vzdialenosti 269 tis. km od stredu Zeme.
Pretože neboli nájdené žiadne záznamy o jej pozorovaní v minulosti, sú parametre jej dráhy veľmi neisté a preto bude aj ťažké ju nájsť pri budúcich návratoch do blízkosti Zeme.
Výhľad do budúcnosti
Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 57 tis. km. K najbližšiemu veľkému priblíženiu k Zemi na vzdialenosť 11,0 mil. km má dôjsť 21. januára 2016. V 21. storočí dôjde k podobným priblíženiam ešte v rokoch 2073 a 2096. Kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou do konca 21. storočia nie je príliš vysoká a bola vyčíslená na 8,2×10−5. Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej −4,51. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 16,64 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.
Externé odkazy
