Železná je miestna časť mesta Vrbno pod Pradědem v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji.
História
Pôvodne hutnícku osadu založil Vratislavský biskup gróf Filip Gotthard von Schaffgotsch v roku 1770.
Prvý hámor dostal meno Nepomuk a hutnícka osada mala meno Hammerdörfel. Osada bola v područí obce Einsiedel (Mnichov).
Od roku 1795 sa pokúšala osamostatniť, čo sa na prvýkrát nepodarilo. Veľké úsilie pre osamostatnenie preukázal krajský hajtman Mückusch von Buchberg, po ktorom získala osada v roku 1795 nové meno Buchbergstahl a na jeho počesť bol zasadený v roku 1795 historický strom - buk, ktorý rastie dodnes. Osada získala samostatnosť až v roku 1835. V rokoch 1850 až 1877 bola súčasťou obce Mnichov. [2]
K obci tiež patrila osada Wolfseife. Názov Steinseifen tu neobstojí, pretože je to názov Skalného Potoka. Ďalej po roku 1835 osada Vidly (nemecky Gabel) a po roku 1930 aj Bílý Potok (tiež Bílý Zejf), táto obec vznikla v roku 1827 pod menom Zainhütte, ako je vidieť na mape z roku 1870. Od konca 19 stor. do roku 1947 mala meno Weisseseife. V roku 1947 bola obec premenovaná na Železnú.
Železiarne, valcovne a zlievárne patrili vrchnostenskej správe Javorník. Od roku 1805 boli prenajímané. Roku 1852 až 1875 ich mal v nájme rod Kleinov. Po roku 1900 sa tu výroba obmedzovala, zatiaľ čo dolovanie železnej rudy zaniklo už koncom 19. storočia. Od roku 1921 boli v nájme a.s. Ferrum Praha a od roku 1935 H. Grosse. Až v roku 1939 zakúpil celý komplex továrnik A. Grohmann a spol.. Hute pracovali do roku 1949. K roku 1925 je zaznamenaná výroba pečiatok. [2]
K roku 1880 sa uvádza všeobecná škola, ktorá mala v roku 1900 dve triedy, po roku 1918 mala expozitúru vo Vidliach. Roku 1925 tu bola pošta. [2]
V roku 1938 sa stala obec súčasťou Nemecka. 8. mája 1945 bola obec obsadená Červenou armádou a opäť pripojená k Česko-Slovensku. Potom bolo nemecké obyvateľstvo presídlené. Do tej doby bola obec čisto nemeckou. Obec stratila samostatnosť v roku 1960 pripojením k mestu Vrbno pod Pradědem.
Významní rodáci
Vývoj počtu obyvateľov
Počet obyvateľov Železnej podľa sčítania alebo iných úradných záznamov:[3]
[4]
[5]
| Rok |
1869 |
1880 |
1890 |
1900 |
1910 |
1921 |
1930 |
1950 |
1961 |
1970 |
1980 |
1991 |
2001
|
| Počet obyvateľov
|
730[p 1] |
793[p 2] |
761 |
761 |
694 |
685[p 3] |
693[p 4] |
480[p 5] |
391 |
381 |
451 |
505 |
498
|
- ↑ vrátane Bílého Potoka a Vidiel
- ↑ vrátane Bílého Potoka a Vidiel
- ↑ vrátane Bílého Potoka a Vidiel
- ↑ vrátane Bílého Potoka a Vidiel
- ↑ vrátane Bílého Potoka a Vidiel
V Železnej je k februáru 2015 evidovaných 144 adries.[6] Pri sčítaní ľudu roku 2001 tu bolo napočítaných 131 domov, z toho 113 trvale obývaných.
Referencie
- ↑ Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl [online]. 2007-03-03, [cit. 2015-03-01]. S. 710, 711, záznam 66-5. Dostupné online. Archivované 2021-12-15 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d BARTOŠ, Josef aj. Historický místopis Moravy a Slezska v letech 1848-1960, XIII. 1.. vyd. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1994. (po česky)
- ↑ Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005. Ed. Balcar, Vladimír; Havel, Radek; Křídlo, Josef; Pavlíková, Marie; Růžková, Jiřina; Šanda, Robert; Škrabal, Josef. Zväzok 1. Praha : Český štatistický úrad, 2006. 2 zv. (760 s.) ISBN 80-250-1311-1. S. 710-711. (po česky)
- ↑ Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha : Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický, 1935. S. …. (po česky)
- ↑ Český štatistický úrad. Statistický lexikon obcí České republiky 2005. Ed. Růžková, Jiřina; Morávková, Štěpánka; Škrabal, Josef; Jungová, Galina; Pavlíková, Marie. Zväzok 1. Praha : Ottovo nakladatelství s.r.o., 2005. 1360 s. ISBN 80-7360-287-3. S. 1082-1083. (po česky)
- ↑ Ministerstvo vnútra ČR. Adresy v České republice [online]. 2009-10-10, [cit. 2015-02-20]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná (Vrbno pod Pradědem) na českej Wikipédii.
.jpg)
