PROFILPELAJAR.COM

Štyridsaťštyri
Originálny názov	Štyridsaťštyri
Dĺžka	121 minút
Štát	Slovensko
Pôvodný jazyk	slovenský
Rok	1957
Dátum uvedenia	09. február 1958
Filmový štáb
Réžia	Paľo Bielik
Scenár	Paľo Bielik
Námet	Paľo Bielik
Hudba	Milan Novák
Kamera	František Lukeš
Strih	Jan Chaloupek
Zvuk	Jaroslav Plavec
Ďalšie odkazy
	IMDb
	ČSFD
	Filmový portál

Štyridsaťštyri je slovenský film režiséra Paľa Bielika z roku 1957.

Charakteristika

Po neveľmi úspešne hodnotených veselohrách Piatok trinásteho (1953), Rohy (1955) a Nie je Adam ako Adam (1956) sa Paľo Bielik v roku 1957 rozhodol vrátiť k vojnovej tematike, k veľkolepému hrdinskému príbehu, ktorý mu, nielen podľa filmových kritikov, „sedel“ najlepšie. Námetom filmu bola historická udalosť z konca prvej svetovej vojny. Išlo o vzburu slovenských vojakov 71. pešieho pluku v srbskom Kragujevaci.

Dej filmu

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Vojaci, nasiaknutí revolučnými myšlienkami, unavení dlhým odlúčením od rodín, strávenom v zákopoch na fronte a vyburcovaní zlým zaobchádzaním zo strany svojich nadriadených, sa vzbúrili proti nezmyselnému pokračovaniu vojny. Za svoju revoltu boli štyridsiati štyria vojaci odsúdení na trest smrti. Film je rámcovaný popravou. Začína sa koncom – čiže pochodom odsúdencov na popravisko. O predchádzajúcich udalostiach sa divák dozvedá prostredníctvom rozprávania hlavného hrdinu Viktora Kolibca.

Kragujevskej vzbure predchádzajú vo filme epizódy zo života Viktora Kubilca. Po zoznámení sa so svojou milou Julkou, prichádza povolanie na vojnu (tesne po tom ako mu Julka oznámi, že bude otcom) a na tú dobu pôsobivo natočené zábery z frontu, kde spolu so svojim priateľom Tónom prežívajú krutosť vojnového vraždenia. Z ruského zajatia sa vracia ranený, iba na krátko sa stretáva so svojou rodinou a opäť ho posielajú na front. Na rozdiel od Tóna, ktorý sa vždy zmieri so svojou situáciou a snaží sa prežiť ako sa dá, vo Viktorovi každou epizódou vzrastá čoraz silnejší odpor voči vojne.

Kragujevackej vzbure sa teda venuje až druhá polovica filmu, v ktorej Bielik tieto historické udalosti štylizoval, aby tak dosiahol svoj umelecký zámer. Niektoré scény a rečnícky prejav Viktora pôsobia dnes miestami príliš idealisticky a naivne. Najmä jeho záverečný monológ: „Po tejto vojne nebude viac vojny. Ľudia zmúdrejú, nájdu ľudskú reč. Zastane človek pri človeku a povie prosto: Načo nám je vojna?“

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Ohlasy

Celkovo pozitívne bolo vnímané herecké obsadenie, ktoré prinieslo do slovenského filmu nové neznáme tváre, medzi nimi aj hlavného hrdinu v podaní Juraja Sarvaša. Prevažne kladne bola hodnotená aj plastickosť a nečiernobielosť charakterov, aj keď sa, podľa Bočeka, objavujú aj postavy, ktoré nie zámerne, ale svojim uskutočnením pôsobia schematicky: „Malý písař Pagáč svým vzezřením a hrou príliš napovídá, jakou má úlohu v ději.“

Napriek rôznym výhradám sa všetci súdobí recenzenti zhodli, že klady filmu jednoznačne prevyšujú jeho zápory. Hovoria o jeho vysokej umeleckej kvalite a označujú film Štyridsaťštyri za vrcholné povojnové dielo slovenskej kinematografie. "Bielik sa ukázal majstrom v koncipovaní epizód a mnoho z nich sa vryje do pamäti, najmä preto, že majú spoločného významového menovateľa. Najmä silná je scéna popravy nováčika, ktorý sa z frontovej hrôzy zbláznil."

"Bielikov film Štyridsaťštyri je umelecký čin, ktorý, žiaľ, zostáva v slovenskej kinematografii týchto rokov osamotený. Je ako oáza na púšti. Ako rád by som takto vítal každý slovenský film!"