Štruktúra je súhrn stálych vzťahov objektu zabezpečujúcich jeho celostnosť a totožnosť samého so sebou, čiže zachovanie základných vlastností pri externých či interných premenách.

Štruktúra je usporiadanosť vzťahov.

Štruktúra sa vyznačuje týmito charakteristikami:

1. Štruktúru vytvára usporiadanosť častí do celku.
2. Štruktúrny celok môže byť časťou vyššieho štruktúrneho celku, nie je však na iný celok prevediteľný alebo z neho vyvoditeľný.
3. Rovnako nemožno štruktúru odvodiť z jej častí, nevyplýva z nich a nie je ani ich prostým súhrnom.
4. Vidíme, že štruktúra nie je len zacieleným zhrnutím častí, ale zjednotením vzájomných vzťahov častí.
5. Štruktúra sa deje.
6. Zároveň je však pevným v meniacom sa.
7. Vytváranie a fungovanie štruktúry nie je závislé od sledu vo fyzikálnom čase.
8. Štruktúrny celok nevylučuje, aby niektoré jeho časti boli súčasťami iného štruktúrneho celku.
9. Štruktúra vytvára svoju jednotu výlučne zo seba samej, zo svojho vlastného stredu. Tým sa vymedzenie štruktúry vracia ku svojmu začiatku.

J. Štřítecký si o Diltheyho poňatí štruktúry myslí:

Pojem štruktúry kryštalizoval v diele Wilhelma Diltheya (1833 – 1911) z dvoch zdrojov:

1. z romantického výkladu umeleckého diela, ktorý sa stal modelom poznania vôbec;
2. z biologickej morfológie.

Lepšie by snáď bolo hovoriť o štrukturalite alebo štrukturálnom hľadisku, pojem štruktúry je u Diltheya obsiahnutý v rade iných pojmov napr. v pojmoch Wirkungszusammenhang, Bedeutungzusammenhang všade, kde spätosť častí v celku sa charakterizuje ako súvislosť, t. j. Zusammenhang, a nie je vyslovne uvedené, že ide o súvislosť kauzálnu; tiež sociálno-teoretické pojmy ako systém vonkajšej organizácie spoločnosti sú pojmami štruktúrnymi; najhlbšie a najpresnejšie vymedzenie štrukturality prináša vymedzenie pojmu die innere Grundform.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.