Šen-čou 5 (čín.神舟五号 – pchin-jin: Shénzhōu wǔ hào – Šen-čou wu chao; doslova: „Božská loď číslo päť“) bol prvý čínsky pilotovaný kozmický let a zároveň prvý let do vesmíru s ľudskou posádkou v rámci programu Šen-čou. Šen-čou 5 vyštartoval 15. októbra2003 a vyniesol do vesmíru prvého čínskeho kozmonauta (taikonauta) menom Jang Li-wej. Čína sa vďaka tomuto letu stala po Rusku (ZSSR) a USA len treťou krajinou na svete, ktorá dokázala uskutočniť pilotovaný orbitálny kozmický let vlastnou kozmickou loďou a nosnou raketou.
Prvý pilotovaný let čínskejkozmickej lodeŠen-čou bol vyvrcholením Projektu 921, ktorý začal v roku 1992. Letu Šen-čou 5 predchádzali štyri úspešné nepilotované skúšobné lety.[1]„Hlboko v rozsiahlej a prevažne neobývanej púšti Gobi čaká štartovacia základňa na prvý vesmírny pilotovaný let v histórii krajiny,“ slávnostne oznamuje pred letom agentúra Nová Čína. Opísala tiež, ako ulice lemujú lampy v tvare rakiet a vesmírnych korábov. Podľa jej tvrdenia kozmodrómŤiou-čchüan zmenil púšť, v ktorej bol vybudovaný, „v ekologicky prívetivé miesto, kde sa kvetinám, tráve a iným rastlinám darí aj neskoro na jeseň.“[2]
Štart, pri ktorom bol osobne prítomný aj čínsky prezident Chu Ťin-tchao a ďalší vysokí predstavitelia krajiny, sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Súkromné autá mieriace po jedinej ceste ku kozmodrómu v čínskej autonómnej oblastiVnútorné Mongolsko boli nemilosrdne vracané späť. Na mieste bolo tiež zakázané používať mobilné telefóny. Prístup na kozmodróm mali len vybraní čínski novinári. Čínska televízia dokonca zrušila priamy prenos z obavy pred prípadným zlyhaním. „Svoju vlasť nesklamem. Všetky úkony budem plniť s úplnou sústredenosťou. A získam poctu pre ľudovú oslobodeneckú armádu a pre čínsky ľud,“ vlastenecky vyhlásil pred štartom podplukovníkJang Li-wej. Pred odletom sa ho psychológ spýtal: „Premýšľal si o tom, ako sa budeš cítiť pri lete?“ Jang s úsmevom odpovedal: „Budem uvoľnenejší než pri tréningu a zostanem pokojný.“[2]
Štart Šen-čou 5, 15. október 2003
Šen-čou 5 úspešne vyštartoval v stredu ráno 15. októbra2003 o 09:00:03,497 miestneho času (01:00:03,497 svetového času) pomocou nosnej raketyČchang-čeng CZ-2F. Vzlet rakety a navedenie lode na obežnú dráhuZeme prebehli bez problémov. Jang Li-wej sa vo svojej knihe spomienok s názvom Deväť poschodí medzi nebom a zemou okrem iného zmienil, že preťaženie počas štartu bolo tak veľké, že si myslel, že zomrie. „Prišlo mi, že všetky moje orgány sú rozdrvené. Vydržať to nebolo jednoduché a dokonca som si pomyslel, že to môže byť môj koniec.“[2] Po úspešnom štarte čínska televízia prerušila vysielanie a uviedla, že čínsky taikonaut (kozmonaut) je vo vesmíre. Približne 10 minút po štarte bola loď na počiatočnej dráhe vo výške 196 – 326 km.[3]
Zhruba pol hodinu po štarte nadviazala s kozmickou loďou spojenie sledovacia loď Jüan Wang v južnom Tichom oceáne. Kozmonaut tak mohol nadviazať hlasové spojenie s riadiacim strediskom. Približne o pol hodinu neskôr dostal po skončení kontroly tlaku v obytných priestoroch lode súhlas s otvorením priezoru prilby. O ďalšiu pol hodinu nadviazal spojenie s pozemnou stanicou Kcha-š’, dal si dole rukavice a odpútal si nohy. Potom obedoval tradičné čínske jedlo (ryžový puding ôsmich cenností, pikantné rybie mäso, kurča kung-pao, bylinkový čaj).[pozn. 1] Po jedle nasledoval asi trojhodinový odpočinok.[3] O 07:54 UTC kozmonaut vykonal korekciu dráhy na takmer kruhovú vo výške 331 – 338 km. Manéver sledovala loď Jüan Wang v južnom Tichom oceáne. O 09:26 UTC s kozmonautom hovoril čínsky minister obrany Cchao Kang-čchuan. Potom sa uskutočnil priamy televízny prenos, počas ktorého Jang Li-wej ukázal čínsku štátnu vlajku a vlajku OSN. Pozdravil tiež obyvateľov celého sveta, kolegov kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici, občanov Číny vrátane Hongkongu a Macaa, ako aj obyvateľov Taiwanu i Číňanov v zahraničí. Neskôr uskutočnil aj rozhovor s manželkou a synom. O 15:08 UTC sa uložil na odpočinok a okolo 15:32 UTC zavrel oči a vzápätí zaspal.[1][3]
Kozmonaut Jang Li-wej ukazuje počas letu vlajku OSN a Číny
Zobudil sa o 17:18 UTC a zhruba o hodinu a pol neskôr obnovil hlasové spojenie s riadiacim strediskom a preveril hermetickosť skafandra. O 19:59 UTC bol v kabíne znížený tlak a o 20 minút neskôr loď začala posledný, čiže 14. oblet okolo Zeme. Kozmonaut sa začal pripravovať na pristátie. Počas preletu nad južným Atlantikom mu sledovacia loď Jüan Wang 3 odovzdala údaje o orientácii lode pre brzdiaci manéver a veľkosti brzdiaceho impulzu. O 21:36 UTC došlo k oddeleniu orbitálneho modulu, ktorý následne zostal na obežnej dráhe ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov, a o dve minúty tak mohol začať brzdiaci manéver. Potom kozmonaut potvrdil jeho úspešný priebeh. O 21:59 UTC sa tak mohol oddeliť servisný modul. Návratový modul s kozmonautom vtedy preletel hranice Číny a vstúpil do horných vrstiev atmosféry. O štyri minúty neskôr bolo rádiové spojenie s kabínou prerušené vplyvom ionizácie vzduchu v rázovej vlne. K obnoveniu spojenia s návratovým modulom došlo o 22:06 UTC a vzápätí vrtuľník vyhľadávacej služby zameral vysielanie kabíny, ktorá následne začala vlastnú pristávaciu sekvenciu. Najprv sa otvoril stabilizačný padák, potom bol odhodený už nepotrebný tepelný štít a napokon sa otvoril hlavný padák.[1][3]
Návratový modul kozmickej lode Šen-čou 5 úspešne pristál 15. októbra o 22:22:48 UTC (16. októbra o 06:22:48 miestneho času) v stepi Vnútorného Mongolska. Miesto pristátia sa nachádzalo 4,8 km od plánovanej oblasti a 157 km severne od mesta Chöch chot. Po kabíne s kozmonautom pátralo päť vrtuľníkov a štrnásť vozidiel. Podľa pôvodných správ mal byť Jang Li-wej vyzbrojený nožmi a snáď aj strelnou zbraňou na ochranu pred divou zverou a inými hrozbami číhajúcimi v stepiach Vnútorného Mongolska.[2] Už dve minúty po pristátí zahliadla návratový modul na zemi posádka jedného z vrtuľníkov vyhľadávacej služby. Pozemný vyhľadávací tím č. 3 potom s kozmonautom nadviazal hlasové spojenie. Čínsky premiér Wen Ťia-pao mu pogratuloval k úspešnému letu a pristátiu. O chvíľu v blízkosti návratového modulu pristál vrtuľník a technici otvorili vstupný prielez do kabíny. Kozmonaut ju opustil bez cudzej pomoci, hoci podľa televíznych záberov pôsobil trochu malátne.[2] Podstúpil krátku lekársku prehliadku, ktorá konštatovala jeho dobrý zdravotný stav. „Vesmírna loď fungovala dobre,“ komentoval let Jang Li-wej. „Cítim sa veľmi dobre a som hrdý na svoju vlasť,“ dodal.[2] Okolo 08:00 miestneho času Jang Li-wej odletel vrtuľníkom do Pekingu. Po pristátí na vojenskom letisku na západnom okraji mesta ho privítali minister obrany Cchao Kang-čchuan, Li Ťi-naj, hlavný vedúci prvého čínskeho pilotovaného kozmického letu a riaditeľ odboru vyzbrojovania Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, a politický komisár hlavného zbrojného oddelenia armády Čch’ Wan-čchun. Návratový modul bol potom dopravený do výskumného ústavu v Pekingu k poletovému preskúmaniu.[1][3]
Galéria
Model nosnej rakety Čchang-čeng CZ-2F
Maketa kozmickej lode Šen-čou
Skafander, ktorý použil Jang Li-wej počas letu Šen-čou 5
Návratový modul kozmickej lode Šen-čou 5
Poznámky
↑Jang Li-wej sa vo svojej autobiografii Deväť poschodí medzi nebom a zemou vyjadril aj ku kozmickej strave čínskych kozmonautov. „Mnoho mojich priateľov sa zaujíma o to, čo (vo vesmíre) jeme a myslia si, že kozmonauti jedia samé drahé delikatesy, ako sú žraločie plutvy alebo ušne,“ uvádza v knihe podľa The Daily Telegraph. „V skutočnosti jeme úplne obyčajné jedlá, na ktorých nie je nič tajného.“ Potom vymenováva pochutiny, ktoré majú čínski kozmonauti k dispozícii na palube – dusené kuracie, rybu a psie mäso z Chua-ťiangu v provincii Kuang-tung, ktoré je preslávené svojou nutričnou hodnotou. V južnej Číne dokonca existuje príslovie: „Pes z Chua-ťiangu je lepší pre zdravie ako ženšen.“ Jang Li-wej dodáva, že zloženie stravy pre kozmonautov bolo upravené čínskymi expertmi na výživu a jednotlivé chody dodali najlepší dodávatelia v Pekingu. Konzumácia psieho mäsa je rozšírená v severnej Číne, kde ľudia veria, že im pomáha prekonať zimu. Menu, ktoré opisoval Jang Li-wej, sa jedlo aj pri misii Šen-čou 7 v roku 2008, pri ktorej čínski kozmonauti prvýkrát uskutočnili výstup do otvoreného vesmíru. Informácia o konzumácii psieho mäsa čínskymi kozmonautmi pobúrila niektorých ochrancov zvierat. Jill Robinsonová, zakladateľka organizácie Animals Asia Foundation, napríklad prvého čínskeho kozmonauta kritizovala za to, že dáva zlý príklad. „Jang Li-wej je vzorom pre mnoho ľudí a je jedným z najväčších čínskych hrdinov,“ povedala. „Dúfame, že raz označia za hrdinov aj psov: hľadali preživších po zemetrasení a chránili ľudí počas olympijských hier. Zaslúžia si viac ako toto.“[2]
