Údolí Jizery u Semil a Bítouchova je prírodná rezervácia ev. č. 471,[2] nachádzajúca sa cca 2 km severne od okresného mesta Semily. Rezervácia bola vyhlásená roku 1951[2] s výmerou 39,28 hektára.[2]
Nariadením Libereckého kraja č.2/2013 bola rezervácia rozšírená a nanovo vyhlásená pod názvom Údolí Jizery[3] a jej rozlohu nariadenie stanovilo na 1 245 072 m² (v zozname AOPK ČR sa uvádza 1 230 378 m²). Pôvodný názov sa však používa naďalej.[3]
Ide o kaňonovité údolie, ktoré vyryla rieka Jizera a je dlhé približne 3 kilometre. Skaly tu vystupujú zo skalných hrebeňov a útesov. Najmohutnejší skalný útvar je bezpochyby Krkavčí skála, ktorá je vysoká niečo cez 100 metrov. Po pravej strane údolia vedú dva chodníky, a to Riegrov a Kamenického. Po ľavej hrane údolia Jizery žltá turistická trasa s odbočkou na Krkavčí skálu. Údolím vedie tiež železničná trať 030 (Liberec-Pardubice), ktorá tu prechádza štyrmi tunelmi. Rezervácia leží na území Geoparku Český ráj.
Vznik údolia a geológia
Vznik údolia súvisí so zdvíhaním terénu od obdobia treťohôr[4] najmä neogénu. Keď začalo toto zdvíhanie terénov, začala sa Jizera rýchlo zahlbovať do hornín a vytvorila tak impozantné údolie. Pretože rieka Jizera má tu spád 10 promile a silu, hĺbi údolia ďalej.[4] Každým dňom sa 130 metrov hlboké údolie prehĺbi až o desatiny milimetra.[4]
Údolie je zahĺbené v metamorfovaných horninách, najmä v metadiabasoch a v zelenej bridlici.[5] Miestami sú prestúpené albitickým metaryolitom či metatrachitom. Pruh pri tiesňave je tvorený premenenou albitickou žulou.[5] Po hraniciach rezervácie sa objavuje čadič so stĺpcovitou odlučnosťou. Z geologického hľadiska sú skaly nad Jizerou pozoruhodnou ukážkou kontaktu deformovaných magmatitov v železnobrodskom kryštaliniku.[6]
Najznámejšie skalné útvary
Krkavčí skála
Čadičový útvar[7]
stúpajúci strmo od koryta rieky až do stometrovej výšky. Na samom vrchu je odvážne posadená železná vyhliadka pripomínajúca lodný mostík, ponúkajúca pohľad do kaňonu Jizery. Železničná trať Pardubice - Liberec, sledujúca v týchto miestach riečišťe, prechádza hlboko pod vyhliadkou tunelom; pozorovatelia môžu približne každú polhodinu vidieť po ľavej ruke vlak, pripomínajúci vďaka perspektíve modelovú železnicu. Neďaleko vyhliadky stojí prístrešok pre turistov.[7]
Na Krkavčiu skálu sa zo Semil dostaneme pešo po žltej značke (cca 2 km), motoristi môžu ísť smer Železný Brod a zaparkovať v blízkosti vjazdu do lomu - k vyhliadke je to odtiaľ asi 200 metrov lesom (vpravo).
Myší skála
Prístup ku skale býval skôr obtiažny, a preto bolo roku 1899 navrhnuté jej sprístupnenie.[7] Návrh bol prijatý a Okrašlovací spolek Semily otvoril fond, do ktorého sa zbierali peniaze. Vďaka zhromaždeným prostriedkom došlo k vyznačeniu prístupovej cesty, rozmiestneniu orientačných tabúľ, úprave skaly a vybudovaniu vyhliadky so železným zábradlím. Slávnostné otvorenie sa konalo 18. júna 1905.[7]
Myší skála
Najznámejšou vyhliadkou na Kamenického stezke je Myší skála. Čadičový výver,[8] zvaný tiež Mníší skála či Myškovská skála, vystupuje z vrchu Měděnec až do 25 metrovej výšky.[9] Najbližšou osadou je Spálov. Vyhliadka z väčšej časti nahrádza drevenú rozhľadňu, ktorá predtým stávala na vrchu Měděnec. Výstup na Myší skálu je náročnejší a je istený iba čiastočne, a to reťazami, v poslednom úseku musia návštevníci použiť trochu lezeckej techniky.
Vyhliadka bola slávnostne otvorená pre turistov 26. septembra 1926.[9]
Böhmova vyhlídka
Böhmova vyhlídka ponúka výhľad na protiľahlú Krkavčí skálu, unikátny úsek trate 030 a hlavne samotné údolie Jizery. Nachádza sa v polovici Riegrovej stezky (ľavý breh Jizery) medzi Semilami a Podspálovom. Vyhliadka bola pomenovaná po Antonínovi Böhmovi (prvý predseda KČT Semily[10]).
Pri zimnom a jarnom topení vzniká na Riegrovej stezke neďaleko tunela pre peších pozoruhodný ľadopád. Je široký zhruba 20 metrov a vysoký 10 metrov.[18] Prekrýva skalný previs a tvorí akúsi jaskynku, dole so zamrznutým jazierkom. Jeho tvar závisí predovšetkým od teploty pri ktorej vzniká.
Dvanásť metrov dlhý tunel na Riegrovej stezke bol vystrieľaný za 6 týždňov v roku 1909.[18] Na vystrieľanie tunelíku v odolných sopečných horninách bolo treba 1086 dynamitových patrón.[18]
Najstarším ľudským dielom v údolí sú 4 železničné říkovské tunely uvedené do prevádzky v roku 1859[19] na ktorých výstavbu bolo spotrebované cez 50 ton pušného prachu[19] a z tunelov vyviezli asi 1340 vagónov horniny. Celková dĺžka týchto tunelov činí 743 metrov.
Technickou pamiatkou z 20. rokov je vodná elektráreň Spálov. Začína haťou, ďalej voda prúdi tunelmi až do Spálova, kde je samotná turbína. Objem vylámanej skaly činil 470 vagónov. Stavenisko navštívil 17. septembra 1922 aj T. G. Masaryk (prvý prezident ČSR).
Smerom proti prúdu na pravom brehu rieky nadväzuje na Údolí Jizery u Semil a Bítouchova prírodná pamiatka Galerie,[20] ktorá sa nachádza iba na pravom brehu Jizery. Na oboch stranách tiesňavy sa zdvíhajú strmé skalné steny a piliere z premenenej albitickej žuly[21] až do výšky 40 metrov. Zaujímavosťou je, že tiesňava ktorá je dnes 10 metrov široká bola v 19. storočí veľmi úzka (iba jeden meter).[22] V tiesňave sa na jar však zachytávali ľadové kryhy a mestu Semily často hrozilo zatopenie. Továrnik Schmitt dal preto rozšíriť tiesňavu pomocou výbušnín. Nad hladinou rieky bola roku 1909 postavená 77 metrov dlhá visutá železná galéria pre peších (Riegrova stezka), ktorá je zapustená na 20 konzolách 70 centimetrov do skaly.[21]
Práve tu sa nachádza lomikameň trsnatý vlnatý, kriticky ohrozená a endemická rastlina, ktorá rastie v Česku iba tu a na ľavom brehu Labe, južne od Ústí nad Labem.[23]
Referencie
↑Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-05]. Dostupné online. (po česky)
